Aj muži sa chceli naučiť tkať
tala do styku s tkaním. No nevedela, čo všetko obnáša taká predpríprava. Po skončení školy, keď sa začala venovať navrhovaniu bytových a odevných textílií a doplnkov, obrátila sa na ľudovú tkáčku, pani Otíliu Kadášiovú zo Strečna s prosbou o pomoc.
„Zasvätila ma do všetkého, čo s tkaním súvisí. S históriou, tradičným spôsobom dopestovania ľanu, snovaním, navíjaním osnovy na krosná, či navliekaním do nitelníc a brda,“ spomína na začiatky. K prvým krosnám sa dostala prostredníctvom inzerátu. Momentálne vlastí dvoje. Jedny – so signatúrou z roku 1922 pochádzajú z Lietavskej Svinnej. Ďalšie sú z Horného Vadičova a ich vek odhaduje na zhruba sto rokov. Jedny našli miesto v garáži, druhé si „hovejú“ v kuchyni. Katka sa smeje, že obidvoje sú krásne, ale priestorovo náročné. Spod jej rúk vychádzajú skutočne prekrásne tkané diela. Nielen koberčeky, do ktorých sa rovnako snaží vtlačiť umenie, vkus a cit, tiež rôzne dečky, prestierania, vankúše a ďalšie množstvo vecí. Okrem tkania sa mladá dizajnérka venuje aj rôznym módnym a bytovým textíliám.
Tkanie je však jej srdcovou záležitosťou. Nedávno sa v Oščadnici konali hody. A tak sa Katka rozhodla, že ľuďom ukáže, čo všetko tkanie obnáša. Vraví, že záujem vyskúšať si toto remeslo bol veľký. „Zaujímali sa oň dokonca aj chlapi. Sadli si za krosná a skúšali,“ vraví mladé žieňa. Nešlo o žiadnu komerčnú akciu, pretože nič zo svojich výrobkov nepredávala. Chcela skrátka ľuďom ukázať výrobu kobercov a textílií tradičným spôsobom – tkaním. Na otázku, koľko trvá, kým sa to človek naučí, vraví, že to závisí od šikovnosti. Náročné nie je samotné tkanie, ale už spomínaná predpríprava. Jej priateľ už takisto sedel za krosnami. Katka sa usmieva. Vraj sa snažil, ale predsa len bude zrejme ona tou, čo bude doma sedávať nie za pecou, ale za svojími krosnami. Pretože ak o tom ešte neviete, tie vedia aj hrať. Niekto by povedal, že skôr vŕzgať. No Katka vie, že to tak nie je. Je to krásna dlhá pieseň, ktorá vie chytiť za srdce. Taká, ktorá poláska dušu i telo....
