vo Vojtovskom potoku. Ďalšia hrozná tragédia sa odohrala tento rok 16. júla.
V rybníku Milošová sa utopil jeho syn Branko, ktorého sa po pätnástich minútach, ktoré strávil pod vodou, podarilo oživiť. V októbri by mal sedemnásť rokov. V nemocnici v Martine skonal po dvadsiatich piatich dňoch, ktoré tam preležal v umelom spánku. Jeho deväťročný brat Mirko bol svedkom celého nešťastia, keď sa jeho brat topil a záchranári sa mu snažili vdýchnuť život. Rodičia musia s ním chodiť k psychológovi. Z bratovej smrti má nočnú moru.
„Bol pondelok 16. júla. Vôbec sme nemali v úmysle ísť sa kúpať. Asi siedmi chalani sme sa dohodli, že si pôjdeme niečo opiecť. K rybníku v Milošovej sme išli autobusom asi o 13. hodine. Potom sme sa traja - ja, Braňo a Roman rozhodli, že preplávame rybník cez celú šírku. Keď sme boli asi v strede, Braňo povedal, že nevládze a tak sme ho chytili za ruku a oddychovali. Potom skonštatoval, že je v poriadku, môžeme plávať ďalej. Boli sme vpredu, keď sme sa obzreli, plával naspäť. Ponoril sa a potom už nevynoril. Keď som doplával do konca, obehol som rybník, lebo som ani ja už nevládal. Kamarát plával naspäť, aby Braňa hľadal pod vodou,“ hovorí nešťastný kamarát, pätnásťročný Patrik Šumský. Ďalší zo „sedmičky“, rovnako starý Maťo Petrulák volal záchranku. Medzičasom Braňa vytiahol z vody Dušan Šavel, ktorý sa prišiel k rybníku zrekreovať so svojou manželkou. Telo chlapca naložil do člna, ktorý si medzičasom požičali Braňovi kamaráti.
Paradoxne, požičali si ho od jeho manželky. Chlapci hovoria, že Braňo bol pod vodou 15 – 20 minút a keď ho vytiahli na breh, už nejavil známky života. Záchranárom sa ho však podarilo resuscitovať. „Z úst mu vytekala voda, bahno a krv,“ spomína Patrik na oživovanie kamaráta. Toho potom odviezla záchranka do čadčianskej nemocnice a odtiaľ do Fakultnej nemocnice v Martine, kde ho držali v umelom spánku. „Presne deviateho augusta o 12.30 h oznámili mojej manželke, že náš syn zomrel. Už predtým nás lekári upozorňovali, že má malú nádej. Spočiatku nemal opuch mozgu, a tak nám lekári povedali, že sa sústredia na pľúca a srdce. Po troch – štyroch dňoch mu však začal opúchať mozog,“ spomína nešťastný otec. Hovoriť o tom, ako zasiahla tragédia jeho rodinu, sa snáď ani nedá. Jeho manželku Vlastu, s ktorou sme sa mali stretnúť vo štvrtok ráno, odviezla záchranka v noci zo stredy na štvrtok do nemocnice. Dostala vysoké horúčky. Jej manžel vraví, že on sa stará o svoju ťažko chorú matku, ktorú takisto poznačili obidve tragédie.
Aj on sám je na liekoch. Syn Mirko, ktorý má deväť rokov, nesmierne trpí, že prišiel o brata. Rodičia preto museli vyhľadať pomoc psychológa. Braňo navštevoval Združenú strednú školu hotelových služieb a obchodu v Čadci, kde sa učil v odbore „murár“. Jeho vysvedčenie z prvého ročníka odovzdali otcovi až teraz, pretože Braňo tri dni pred koncom školského roka išiel pomôcť svojej mame, ktorá mimo región predávala rôzne textílie a oblečenie. V pondelok mal nastúpiť do druhého ročníka. Jeho snom však nebola murárčina. Otec hovorí, že chcel ísť na inú školu a neskôr sa venovať paleontológii. Miloval knihy o zvieratách, dinosauroch a dávnych vykopávkach. Žiaľ, jeho život predčasne vyhasol. V srdciach blízkych však zostane naveky. Pre rodičov bol milovaným synom, Mirka milujúcim bratom, pre ostatných dobrým kamarátom. „Takým, za ktorým sa smúti celý život“, vravia Patrik s Matejom a určite s nimi súhlasia aj ďalší...