tom, čo je skutočným poslaním človeka, zmyslom jeho bytia, jeho života. Ak ste zamestnaní prácou, sami to poznáte, vtedy niet času premýšľať a hodnotiť, usporadúvať si svoj svet. Musíte sa uvoľniť, striasť zo seba škrupinu každodennej všednosti – iba tak sa môžete vnoriť do priestoru skutočne slobodných, sviatočných chvíľ. Určite to stojí za to.
Aj Kysučania sú známi návštevami pútí. Voľakedy, ešte za prvej československej republiky chodievali sviatočne vyobliekané sprievody najmä na púť do Oščadnice. V tej dobe bola obec najznámejším pútnickým miestom. Sviatočný oblek predstavoval ľudový kroj. Na čele sprievodu niesli na nosidlách sošku Panny Márie, ozdobenú stužkami. Tento zvyk sa zachoval dodnes. A to nielen u nás, ale napríklad aj v Rajeckej Lesnej, kde je správcom farnosti kanonik Pavol Šadlák, pochádzajúci z Krásna nad Kysucou. Ten pred časom spomínal, ako niesol kríž po Kalvárii v Oščadnici. Bol iba malým chlapcom. Z udalosti mu však ostal taký silný zážitok, že sa neskôr rozhodol stať sa kňazom. Možno nosenie Panny Márie v Rajeckej Lesnej zaviedol on ako spomienku na Kysuce, najmä na Oščadnicu, ktorú často navštevuje. Ostala pre neho srdcovou záležitosťou...
Keďže sa nachádzame blízko poľských hraníc – dnes pribudli aj hranice s Českom -, veriaci v minulosti pešo chodievali aj na vzdialené púte do Čenstochovej či na Zebrzydowskú kalváriu a na Moravu na Svatý kopeček. Dnes, samozrejme, sú takéto pešie púte zriedkavejšie, no stále existujú. Najznámejšia je vari najdlhšia kontinentálna pútnická cesta do španielskeho Santiaga de Compostela. Všade inde sa možno dostať dopravnými prostriedkami – autom, autobusom či lietadlom. Aj Vatikán má najnovšie otvoriť vlastnú leteckú linku. Bude viesť nielen do Ríma, ale tiež napríklad do Lúrd, Fatimy či už spomínanej Compostely. Oščadnická púť sa koná každoročne v druhej polovici augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Trvá dva víkendové dni. Sobotný vždy patrí mladým ľuďom. Tí sa zídu na mládežníckej svätej omši a potom putujú hore Kalváriou až na kopec s kostolíkom, kde si zvyčajne rozložia stany a prenocujú. Nedeľa už patrí doslova zástupom. Kráčate po ceste hore Oščadnicou a s vami množstvo ďalších ľudí. Niektorí sa modlia, iní medzi sebou debatujú. Rodičia sa krútia okolo svojich ratolestí. Lebo Oščadnická púť je najmä rodinnou záležitosťou – v tomto smere sa tiež stala tradíciou. Okolo vás každučkú sekundu prejde auto. Nekonečný zástup ľudí a áut...
Ak sa dostanete na oščadnické námestie o hodinku skôr, môžete sa občerstviť pri niektorom z početných stánkov. Na kopec s kostolom sa dostanete dvoma cestami – hore Kalváriou alebo po komunikácii, ktorá spája obec s najbližšou osadou. Pred kostolom sa otvára široké trávnaté priestranstvo. Tu sa zhromažďujú predovšetkým rodiny s deťmi.
A omša sa začína. Jej zvláštnosťou, akýmsi podmanivým čarom je to, že sa počas nej spievajú mariánske piesne. Nádherné melódie sa takmer dve hodiny rozlievajú po okolí, a keďže všade sú zapojené amplióny, možno ich počuť aj dolu v údolí. Tu, na začiatku Kalvárie ostávajú najmä starší ľudia, ktorí nevládzu zdolať kopec, alebo ľudia telesne postihnutí. Hore zas, na tej rozložitej lúke, ale aj v tieni lesa sa modlia veriaci nielen z Kysúc, ale prichádzajú tiež pútnici prakticky z celého Slovenska, z Poľska, Čiech i Moravy. Ba neraz sa tu objavia rodáci žijúci v zahraničí.
Po omší schádzajú ľudia dolu Kalváriou. Jeden nekonečný zástup – jedni sú už dolu v obci, iní sa ešte len chystajú na zostup. Pri schádzaní môžete navštíviť raritu – Boží hrob v umelo vytvorenej jaskynke priamo v kopci. Stromy vrhajú príjemný tieň.
Dolu už všetkých znovu čaká občerstvenie. Deti sa tešia na atrakcie – kolotoče, dráhy, jazdy na autách a na koňoch. V stánkoch si môžete kúpiť suveníry. Všade je veselo – úžasná, bezstarostná atmosféra. Ono zastavenie sa v prúde času, ktoré je v prevažne pracovnom živote človeka také potrebné. Sú to chvíle určené na rozjímanie i na rozptýlenie.