ania rómskych detí do špeciálnych škôl, tento problém bol tiež u nás, v našej škole,“ informuje špeciálny pedagóg a riaditeľ Spojenej školy v Čadci Jaroslav Velička. Podľa jeho slov vždy tu bola snaha základných škôl „segregovať“ deti, ktoré boli istým spôsobom problémové. Najmä čo sa týkalo správania a prospechu. Vyplývalo to aj z toho, že rómske deti majú inú mentalitu a vyrušovali na vyučovaní. Skrátka, nejakým spôsobom obmedzovali podmienky na výučbu zdravých detí. Vždy tu vraj bola snaha tieto deti preradiť do špeciálnych škôl, aby klasické školy mohli zlepšiť podmienky pre výchovu a vzdelávanie ostatných detí, čo je pochopiteľné.
„Nerozlišovala sa však etiológia znížených rozumových schopností, čiže či ide o zdravotne postihnutie, alebo iba o sociálnu demenciu, zapríčinenú vo väčšine prípadov nepodnetným rodinným prostredím,“ vysvetľuje. Špeciálne školy sú pritom určené pre zdravotne postihnuté deti. Majú prispôsobené učivo tak, aby ho zvládali aj deti so zdravotným hendikepom. Podľa jeho slov, keďže sú tieto rómske deti zdravé, v základných školách majú zlý prospech z dôvodu málo podnetného sociálneho prostredia. Do špeciálnych škôl však nepatria. V minulosti rozhodoval o preradení dieťaťa do špeciálnej školy odbor školstva príslušného okresného úradu. Až neskôr prešla táto kompetencia na riaditeľov špeciálnych škôl. Rozhoduje teda ten, kto bude ďalej zodpovedať za vzdelanie dieťaťa. Podľa slov Jaroslava Veličku je to správne. Pretože ako hovorí, robí túto prácu už dvadsať rokov a zo svojich skúseností vie, že nie je prípustné posielať zdravé deti do špeciálnych škôl. Na to treba u každého dieťaťa urobiť dôkladnú lekársku, psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku. Až na základe jej výsledkov sa môže vydať rozhodnutie o zaradení dieťaťa do špeciálnej školy.
