Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Ľahký vánok v hackovských záhradách

Keď vychádzate hore Svrkľou, čo je vŕšok patriaci do katastra Krásna nad Kysucou, zrazu sa pred vami otvorí viacero výhľadov. Jeden sa norí do Oščadnickej a Horelickej doliny až po Čadcu, druhý otvára priestranné Bystrické údolie, lemované zalesnenými kop

cami, nad ktorými trónia, ak je pekné počasie s priezračným vzduchom, známe vrchy Malej Fatry – Veľký a Malý Rozsutec so Stohom na pravej strane.

Prvý pohľad cez úzku, takmer stiesnenú dolinku, kde voľakedy rapkala a kvílila oščadnická píla, druhý široký, majestátny, presvietený. Tam, nad kopcami naozaj každé ráno vychádza slnečný kotúč, v lete prýštiaci teplými lúčmi, v zime zasa zubatý, mrazivý. Ak sa obzriete dozadu, ostáva za vami trávnatá poľana a za ňou – pulzujúci ruch mesta v popredí s mohutným viaduktom a početnými križovatkami. Aj keď je tam veľa betónu, predsa len prevláda zeleň, ktorú zachovali záhrady ovocných stromov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale vy už znovu stúpate hore, v ústrety lesu. Cez horu, z väčšej časti vyrúbanú a vyklčovanú kvôli políčkam, lebo kedysi sa tu gazdovalo, vedie pomerne široká kamenistá cesta. Družstevníci po nej zvážali seno do senníkov a lesníci zasa drevo, ba vlastne sa využíva doteraz. Dokonca je táto trasa označená turistickou značkou – po ceste prejdete až k známemu lyžiarskemu stredisku na Rači. Pešo vám to bude trvať dve a pol hodiny. Ak pridáte ďalšiu hodinku, dostanete sa na najvyšší vrchol Kysúc...

Už po ceste vidíte, že sa tu voľakedy činil človek. Políčka síce rozorali družstevníci, ale na okrajoch sa zachovali zvyšky ovocných stromov, lebo na tejto strane kopca, obrátenej na juh, odjakživa žiarilo slnko, takže sa tu darilo ovociu. Obdobná situácia bola aj v Lodne, dolnokysuckej obci, kým polia tiež nerozrušili neľútostné družstevné opachy – táto dedinka patrila k jednej z najznámejších ovocinárskych oblastí. O šťavnatom a sladkom ovocí v tomto kúte Kysúc sa vraj vedelo široko-ďaleko za hranicami chotára. A tak popri ceste sa z húštia vynárajú vekom pokrútené jablone, slivky, mohutné čerešne – v poslednej dobe aj tie postupne padajú pod ostrými zubami motorových píl. Lebo motorových pomocníkov je dnes podstatne viac ako tých starých ovocných pamätníkov...

Skryť Vypnúť reklamu

Taká je doba, nikto ju nezastaví. A predsa sú tu oblasti, kde to dnešné, nové, hovorí sa mu aj moderné, dokáže žiť v symbióze s dávnejším. S tým, čo pripomína nielen svojou schopnosťou prežiť vo zvláštnom utajení, v akom dokázali až udivujúco pretrvať mnohé živočíchy, známe dokonca z praveku, ale najmä dômyselnosťou, účelnosťou a nespornou krásou. Pretože voľakedy ľudia vedeli, že sú súčasťou prírody. Doslova vsadení do nej poznali, že musia s ňou vychádzať, že neľútostné zásahy do jej podstaty by mali priam katastrofálne následky, že tá príroda by im to všetko vrátila aj s úrokmi. Tak sa aj stávalo...

A sledujúc všetko okolo seba zistili, že sa v prírode ukrýva nielen úžitok, ale aj krása. Tvrdou prácou si prisvojovali jej plody a jemnou rukou i akousi intuitívnou schopnosťou, ukrytou až kdesi hlboko v srdci, dolovali a zachovávali jej krásu. Také sú napríklad drevenice v osadách, pokiaľ sa zachoval ich pôvodný vzhľad. Pretože niektorí ľudia si aj tu, do kopcov, prinášajú zlozvyky z dolín a drevo či inú krytinu neraz nahrádzajú plechom. Chápem, niekedy sa v osadách stavali aj murované domy, aby čím dlhšie vydržali, a plechová strecha sa stala ich súčasťou. Viem aj to, že vznikajú akési nové osady, ktoré mali byť záhradkárskymi kolóniami – aspoň tak ich niekdajší mocipáni nazývali, a kto s nimi vyl, nad tým prižmúrili očko. Vlastne, ľudia sa nemenia, iba kulisy na otáčavom javisku dejín získavajú rôzne podoby, a tak sa zdá, že sa voľačo hýbe, premieňa, transformuje. Ducha však neoklamete...

Skryť Vypnúť reklamu

Aj záhrady boli krásne, osadníci sa o ne príkladne starali, pretože si všetko museli vypestovať sami. Bola to poživeň z plodov zeme i z ovocných stromov.
Tak sme sa dostali aj k hackovským záhradám. Niektoré zostali pôvodné, ale málo zaopatrené, iné, najmä na miestach, kde prišli noví chalupári, sa menia. Tam zbadáte hádam storočnú jabloň, hrušku, ale je tu aj množstvo sliviek, ktoré ešte i dnes, po dlhých rokoch napodiv rodia, hoci veľmi málo. Pamätám si na viacerých osadníkov, ktorí mi kedysi rozprávali o záhradách. V osade U Hacka žil napríklad dedko Augustín Kučerík. Bol to veľmi činorodý človek. Dokázal pracovať na píle v Oščadnici, ale keď sa vrátil zo zamestnania – cestou sa zastavil v kantíne, známom obchodíku, kde si vždy kúpil fľaštičku -, keď sa teda vrátil zo zamestnania a mal so sebou tú fľaštičku slivovice, mohol pokračovať v práci aj doma, lebo role bolo treba obrábať. Človek z nich jednoducho žil.

Aj zo sadov, kde sa zbieralo ovocie na zimu. Jablká, hrušky, slivky-durandzie ako zdroj vitamínov i maškrta, nuž a slivky-bystričky na kvas, z ktorého sa pálila tuhá, no najmä zdravá, prírodná slivovica. Skúste si dnes kúpiť v pohostinskom zariadení či v obchode trúnok – pri jeho konzumácii vám hneď vykrivuje ústa. Pálenka by mala dráždiť, podporovať chuťové bunky. Predstavte si, že pohárik dobrej slivovice vyprovokuje chuťové poháriky... A ten dedko keď počas sezóny robil na poli, v zime zasa stružlikal a z dreva vyrábal najrôznejšie potrebné nádoby. Boli to napríklad diežky, korytá, ba raz vytvoril maselničku a opatril ju elektrickým pohonom. Elektrina vtedy víťazila, len ľudia stále neverili vynálezom, pokladali ich za diablove produkty...

V osade U Gavlasa ešte i dnes žije babka Veronika Grapová. Je neobyčajne pohostinná a zhovorčivá. Porozpráva vám, koľko batohov zniesla z prielohov, ako sa voľakedy ľudia priam úzkostlivo starali o políčka. Aj záhrady na jar kvitli, v lete šumeli ľahkým vánkom, v jeseni rozvoniavali úrodou i melasou – a všade bzučali včely, čmeliaky, osy a všakovaký hmyz. V zime navštevovali záhrady sýkorky, lebo ľudia im tu pripravili kŕmidlá a zo stromov zas viseli po zabíjačkách kusy loja. Aj dnes vás babka Veronika pohostí, a keď vychádzate z jej verandy-gánku, v diaľke zbadáte obrysy Veľkej Rače, niekedy nesmierne vzdialeného kopca, inokedy, keď sa vzduch podobá sklu, sa vám zdá, že ten vrch dočiahnete rukou...

A ešte mi momentálne, lebo tých pamätníkov je veľa, prišli na um dvaja ľudia z Lodna, rodení ovocinári. Všetci ich volali Fildus a Ludvina, aj ako deti sme si ich tak zapamätali. Až neskôr, lebo mená mali obaja skomolené, ľudia radi prehadzovali hlásky v menách, akoby chceli dať človeku zvláštny výraz, teda až v poslednej dobe som sa dozvedel, že sa správne volali Filip a Ľudmila Hmírovci. Bývali trošku bokom od hlavnej cesty dediny. Volalo sa to tam U Parši. Nízka drevenica, veľké, ba sa mi zdá, že priam obrovské humno, hospodárske budovy. A nad tým domčekom rozsiahla záhrada.

Takú záhradu tu nikto nemal, pretože každý sa snažil ten kúsok zeme, čo získal, využiť ako poľnohospodársku pôdu. Bol to naozajstný sad s množstvom ovocných stromov. Rástli tu najmä jablone a hrušky a na teplom letnom slniečku utešene dozrievali. Vždy boli doslova obsypané ovocím. A ľudia z okolia o týchto dvoch starčekoch vedeli – prichádzali k nim a ovocie kupovali. Veru, obaja vari viac zarobili na tom ovocí, ako keby boli lopotili na poliach. Boli tu ešte kadejaké sady, ale tento, U Parši, ktorí vlastnili Hmírovci, na taký sa nepamätám...

Ľudia a záhrady. Odjakživa patrili k sebe a prejavovali si úctu, lebo záhrada poskytuje nielen plody, ale aj úžasné ticho, upokojujúci bzukot hmyzu a lete tieň. Vzdušný letný vánok zatrasie lístím. Je ako impresionista, ktorý neviditeľným štetcom všetko dookola pofŕka slnečnými škvrnami...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 174
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 060
  3. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 14 622
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 729
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 677
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 818
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 497
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 477
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 680
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 419
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Celoplošné testovanie

Vojaci preberajú odberné miesta

Zisťujú, či miesta vyhovujú na plošné testovanie.

Peripetie s podpismi

Česká správa sociálneho zabezpečenia opäť vyžaduje potvrdenia dokladov o žití s overenými podpismi. Týka sa to aj stoviek Kysučanov poberajúcich dôchodky z Česka. Každé tri mesiace musia navštevovať miestne matriky.

Veľa kysuckých dôchodcov  poberá dôchodky z Českej republiky, kde v minulosti pracovali.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Strelili 25 gólov. To sme tu už dlho nemali, hovorí Kamil Koleno

Sme trošku sklamaní z toho, že súťaž sa opäť zastavila. Najmä keď sa nám darilo, hovorí hráč Krásna nad Kysucou.

Kamil Koleno.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?