oknami, že nám to tu zapália. Myslíme si, že išlo o rasistický čin plánovú vraždu. Aspoň vidíte, ako je to bývať na Slovensku. Žiadame ochranu a obrátime sa na všetky možné medzinárodné inštitúcie, aby nám pomohli,“ povedal nám Jozef Frátrik, ktorého miestna rómska komunita považuje za svojho vajdu. Jemu sa podarilo vyskočiť z okna. Na otázku, či niekoho konkrétneho videli, pokrútil hlavou. Rómovia, žijúci v unimobunkách, vraj počuli len hlasy. No obeťou útokov, aj fyzických, ako vravia, sa stali už v minulosti.
Ani požiare podľa nich neboli ojedinelé. Unimobunky im už niekto zapálil, no oheň sa im údajne podarilo uhasiť vlastnými silami. Naposledy vraj horela „vodáreň“. Ide o miesto, ktoré takisto obývajú Rómovia. Vajdove slová potvrdzuje tiež tridsaťročný Ján Baláž: „Prišiel som o celý majetok. Môj otec skončil dolámaný v nemocnici. Sme terčom útokov. Môj brat sa súdil kvôli tomu, že ho zbili skíni. Všetci si myslíme, že išlo o rasistický útok.“ Štyridsaťštyriročná Viera Facunová vraví, že sa zobudila okolo jednej hodiny v noci na veľké mraučanie mačiek. „Bolo to strašné. Oheň prišiel zvonku. Myslím si, že niekto zapálil jeden z vchodov. Zachránili nás dvere. Všetko sme nechali tak. Utekali sme von bosí. Z druhého poschodia vyskakovali z okien. Snažili sme sa zachrániť najmä deti. V unimobunkách bývali s nami aj „bieli“.
Niektorí tam zhoreli, medzi nimi aj jedna „cigánka“, chúďatká. Nemal ich kto ratovať.“ Vraví, že v unimobunkách ich bývalo okolo sedemdesiat. Tridsiatnik Roman Štrkáč v piatok ráno, keď sme prišli na miesto nešťastia, s plačom chodil okolo plotu, za ktorým sa snažili hasiči dostať oheň pod kontrolu. „Zhorela mi tam sestra,“ narieka. Vysvetľuje, ako skákali bosí na betón. Snažili sa zachrániť si kožu pred zúriacim ohňom. „V spomínanú noc sme evakuovali 64 ľudí, medzi ktorými boli malé deti, dokonca aj kojenci. Prechodne sme ich ubytovali v budove bývalých detských jaslí. Momentálne rozdeľujeme náhradné byty pre mnohodetné rodiny. Do šiestich jednoizbových sme už umiestnili tie najpočetnejšie. Je to dosť náročné, pretože mnohí nájomníci, ktorí bývali v náhradných sociálnych bytoch na Rudinskej ceste, nemajú platné zmluvy s mestom. Niektorí sa k rodinám prisťahovali,“ povedala nám zástupkyňa primátora v Kysuckom Novom Meste Jana Svrčková, ktorá mala na starosti aj krízový štáb.
Hovorí, že v budove, ktorú predtým obývali Rómovia a mala dve poschodia, bolo dvadsať miestností. Rómom, ktorých z nich evakuovali, poskytli nielen ubytovanie, tiež celodennú stravu. Medzi obete požiaru rozdeľovali šatstvo, jedlo i peniaze. Konštatuje, že spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o strechu nad hlavou, prejavili nielen Kysučania, tiež ľudia z celého Slovenska, za čo im patrí vďaka. Dodala, že zatiaľ ťažko hovoriť o príčinách požiaru. Tie sú predmetom vyšetrovania. Podľa nej skôr, ako o rasistický útok, išlo o zanedbanie bezpečnostných opatrení.
Manželia Melánia a Jozef Krivačkovci, ktorí majú v tesnej blízkosti bývalého domova Rómov na Rudinskej ceste záhradníctvo, nám povedali, že prišli ráno o 6.30 h. „Videli sme doslovný horor. Hasiči sa snažili zlikvidovať oheň a nájsť telá obetí. Je nám veľmi ľúto, čo sa stalo. My sme s nimi nemali žiaden problém. Slušne nás vždy pozdravili, nažívali sme s nimi bez akýchkoľvek konfliktov. Boli to normálni susedia.“ Pri požiari utrpelo zranenia deväť osôb, z ktorých troch po ošetrení prepustili. V Žilinskej nemocnici hospitalizovali na traumatologickom oddelení jedného pacienta, ktorý utrpel trieštivú zlomeninu lakťa, jeho stav je stabilizovaný. V Čadci zostali ležať dvaja pacienti. Ide o manželský pár, ktorý utrpel zranenia pri skoku z okna. Záchranári v piatok našli sedem obhorených ľudských tiel. Miesto požiaru za pomoci techniky prehľadávala polícia.
V piatok nebola známa príčina. Ako nás informovala krajská policajná hovorkyňa, požiarny technik vylúčil úmyselné zavinenie. O Rómoch, žijúcich v unimobunkách na Rudinskej ceste v Kysuckom Novom Meste, sme písali v našich novinách v októbri minulého roku. Tiež vtedy nám tvrdili, že im život strpčujú „rasisti“, ktorí im nadávajú do čiernych negrov a vyhrážajú sa kadečím. Tiež zabitím. „Áno, sú to rasisti a skíni,“ tvrdili svorne. Dôvodom bolo napadnutie trinásťročného Romana Štrkáča, ktorý išiel po meste s dvomi kamarátkami, štrnásťročnou Denisou Facunovou a pätnásťročnou Barborou Holubovou. Trojica navštevovala základnú školu. „Išli sme po meste, mali sme namierené do obchodu, kde som si kúpil „mikinu“. Chcel som ju vymeniť. V skupine, ktorá na nás zaútočila, bolo asi desať mladých chalanov.
Jeden nám začal nadávať do „čiernych gúm“ a „čiernych negrov“. Mňa udreli kovovým boxerom do tváre, Barboru do ruky. Schovali sme sa pred nimi do obchodu. Vošli aj tam, ale vedúci im povedal, až nás nechajú na pokoji. V ten deň prišli ešte raz. K príbytku, v ktorom bývajú Denisa s Barborou. Našťastie tam bol môj brat, ktorý zavolal políciu,“ povedal nám vtedy maloletý Roman. Na polícii v Čadci nám v októbri potvrdili, že šetria tento prípad, ktorý sa stal presne 3. októbra okolo obeda. Dokonca zistili aj hlavného páchateľa tohto trestného činu. Podľa vtedajšieho vyjadrenia polície mali páchateľov stíhať za ublíženie na zdraví a výtržníctvo.
Autor: I. Hažíková
