lá nádej, že človek prežije. Najmä v poslednej dobe sa stáva akýmsi nepísaným pravidlom, že ľudia hľadajú východisko zo svojho žiaľu či nešťastia práve na železničných koľajách.
„Človek nesmie byť sebecký a myslieť len na seba, musí myslieť aj na tých, ktorí vlak vedú, teda na rušňovodičov,“ hovorí hovorca Oblastnej správy Železničnej polície v Žiline František Gažo a dodáva, že tí sa snažia zrážke zabrániť, ale jednoducho nemôžu situáciu ovplyvniť. Brzdiaca dráha je veľmi veľká. Vlak nie je automobil. Rušňovodiči musia žiť so zmiešanými pocitmi, keď sa im niečo podobné stane počas pracovnej doby. Mnohí z nich to psychicky neunesú a odchádzajú zo zamestnania. František Gažo pripomína každému, kto má podobné myšlienky, že v neposlednom rade by mali myslieť tiež na tých, ktorých tu po sebe zanechajú, ktorým budú chýbať i tých, ktorí prípad vyšetrujú.
„Nie som psychológ,“ pokračuje hovorca ObS ŽP, „ale určite je potrebné hľadať východisko, ako danú situáciu zvládnuť. Nie pred problémom ujsť.“ Veď na svete je mnoho iných ľudí, ktorí sú na tom možno ešte horšie. Zoberme si zdravotne či inak postihnutých. Práve oni by nám mali byť príkladom. Koľko prekážok a problémov musia počas svojho života prekonať. Samozrejme, že okrem samovrážd častou príčinou úmrtí na koľajniciach bývajú aj vlakové nešťastia. Za tieto môže v mnohých prípadoch práve alkohol.
„Predčasom oznámili telefonicky na oddelenie Železničnej polície Žilina, že na železničnom priecestí v obci Dolný Hričov došlo k zrazeniu chodca,“ pokračuje František Gažo. Rušňovodič vlaku uviedol, že pred príchodom k chránenému železničnému priecestiu spozoroval osobu, ktorá javila známky požitia alkoholických nápojov. Použil výstražné znamenia a rýchločinné brzdenie. Zrážke však zabrániť nedokázal. Ďalší zbytočne vyhasnutý život...
