podarilo Janka Kronera „vyspovedať“ pre MY Kysucké noviny. Okrem futbalu bola hlavnou témou aj kultúra a film. Dozvedeli sme sa aj niekoľko horúcich noviniek z filmového zákulisia...
Je tu čas prázdnin, odpočívania a dovoleniek. Ako a kde budete vy tráviť svoj voľný čas?
Tieto prázdniny som si trošku pokazil prácou. Možno je „pokazil“ zlý výraz (smiech)... Točím jeden slovenský film, ktorý sa bude volať Polčas rozkladu, režíruje ho Vlado Fisher, kameru má Ivan Finta. Takže v zásade celé prázdniny, okrem dvoch týždňov, kedy pôjdem do Grécka na dovolenku, budem filmovať.
Akú postavu stvárňujete a koho vo filme ešte uvidíme?
Hrám úspešného podnikateľa, ktorý sa dostáva do veku, pre mužov vraj typického... (úsmev). Spolu so mnou hrajú Klára Trojanová, Diana Mórová, Andy Hajdu, Matej Landl, Tánička Pauhofová mi hrá partnerku, takže taká pre mňa príjemná partička hercov, s ktorými robíme film a budeme ho robiť až do 20. augusta. Teda mám iba dva týždne voľno. To sú moje prázdniny. Pracovné...
Každoročne sa vraciate do Staškova, aby ste podporili Kronerov pohár. Cestujete tam aj za oddychom?
Bohužiaľ, za posledné roky mi to vždy tak vyšlo, že som mal prácu. Mrzí ma to, že do Staškova dobehnem iba na turnaj a večer idem preč... Ale verím, že sa mi podarí prísť aj trošku skôr a na viac ako iba na jeden deň. Je tu krásna príroda a príjemní ľudia. Veľmi sa mi páči aj v Makove u môjho kamaráta Frantu.
Určite potrebujete oddych, celoročný zhon, ktorý máte...
...no veď to je to, že tento rok som si to „pokazil“ tým filmom. Ale zas na druhej strane sme radi, že sa točí konečne slovenský film. Že stojíme pred kamerou a nerobíme len zábavné relácie, že robím prácu, ktorú som do istej miery vyštudoval a ktorá ma baví. Takže sa tešíme z toho, že bude film.
Kedy bude uvedený na trh?
Mal by byť hotový v decembri. Budeme ho točiť do konca augusta a potom sú tie postprodukčné práce a premiéra by mala byť na festivale v Bratislave.
Môžete nám viac priblížiť obsah?
Je to o jednom úspešnom podnikateľovi, ktorému sa darí v práci, ale v citovej či súkromnej oblasti sa mu veľmi nedarí. Navyše prichádza do veku, do akého je to u chlapov vraj normálne, keď premýšľa a zrazu má pocit, že mu niečo uniká a ešte chce niečo zažiť. Stretne mladšiu ženu a začne si s ňou vzťah. V zásade sa mu všetko rozpadne, firma aj vzťah so ženou. Je to taká smutná postava. Tento film je trošku aj o tom, že pri každodennom zhone a materiálnom spôsobe života sa zabúda na niečo ako je cit, láska, priateľstvo. Hovorí o tom, ako ľuďom unikajú tie naozajstné hodnoty. V zhone za peniazmi a úspechom utekajú hodnoty morálne, jednoducho tie ľudské, ktoré sú určite dôležitejšie ako peniaze a úspech.
Okrem tohto projektu máte niečo iné, na čom pracujete?
Ešte robím pravidelne reláciu Hoplá, neviem, či od septembra budem v relácií Inkognito, ktorú ľudia radi pozerajú... Je možné, že pribudnú aj nejaké seriály. Zatiaľ je to iba v takom rozpracovaní, v teoretickej rovine.
Ale poďme naspäť do Staškova a k turnaju o Kronerov pohár...
Ja sem chodím rád, ešte kedysi dávno som tu chodil s Jožkom Kronerom, posledné tri roky, kým od nás neodišiel – myslím fyzicky. Jožko povedal, že keď tu raz nebude, budú v tejto tradícii pokračovať Janko so Zuzkou. A ja som rád, že pokračujem. Strašne sa mi páči, že existuje toľko rokov. Myslím si, že je to úžasné, keď si v tejto peknej obci vedia ľudia uctiť človeka ako bol Jožko Kroner. Uctiť si ho v tom zmysle, že si ho každý rok pripomenú takouto príjemnou akciou. Páči sa mi, že si tohto úžasného človeka vážia za prácu a to všetko dobré a radosť, ktorú nám počas života priniesol. Pre mňa je to také obdivuhodné, že v časoch, kedy sa na kultúru trošku zabúda, existuje takéto podujatie, ktorým si ho pripomenie. To je veľmi príjemné...
Na čo vy najradšej spomínate v súvislosti s pánom Jozefom Kronerom?
- Ja som bol vždy v zásade veľmi pyšný na to, že som synovec Jožka Kronera, pretože som ho obdivoval ako herca. On bol obľúbený rozprávač a vždy som sa tešil, keď prišiel k nám na návštevu do Považskej Bystrice. Pri neďalekom Púchove mal chatu. Bol to pre nás vždy sviatok, keď prišiel na nejaký čas k nám. Vždy priniesol ten veľký svet Bratislavy, veľký svet filmovania. So svojím filmom Obchod na Korze bol aj vo svete, takže pre nás to bolo vždy príjemné a vzrušujúce, keď prišiel. Alebo keď sa oco aj so strýkom Ľudvíkom a Jožkom vybrali na ryby a ja som s nimi mohol ísť. Byť v jeho prítomnosti bolo veľmi príjemné, on okolo seba šíril dobrú náladu a optimizmus. Vždy sme sa s ním nasmiali od rána do večera, bol jednoducho úžasný človek.
Teraz možno budete musieť načrieť hlbšie do pamäte, ale na ktorý z filmov, ktorý ste točili, rád spomínate?
Bohužiaľ, už som to spomínal, že sa trošku „kašle“ na kultúru. Ja som naposledy točil film, tuším v 1989, rozprávku Neboj sa, na ktorú rád spomínam, preto, že som sa tam skamarátil s Ondrom Vetchým. Ondro bol jedno leto so mnou na turnaji Jožka Kronera, hral a dokonca mi vtedy prihral na dva góly. Takže na „Nebojsu“ rád spomínam, aj preto, že to bola celkom vydarená rozprávka a aj preto že som sa tam skamarátil s Ondrom. Musím to však zopakovať, že som veľmi rád, keď po takej strašne dlhej dobe teraz opäť točíme normálny kinofilm na normálny kinomateriál a nie na video.
Ďakujem za rozhovor a prajem príjemnú dovolenku.
Aj ja ďakujem, pekný deň...
