vské hríbisko. Ale poďme pekne po poriadku... Na hríby sa trojlístok vybral do toľko ospevovaného hubárskeho raja – Bystrickej doliny.
„Ako sme tak prechádzali krížom - krážom po lese a zbierali huby, ktorých bolo po daždivom období neúrekom, syn uvidel obrovský hríb. Zbadala ho aj budúca nevesta Janka, ktorá k nemu hneď zamierila. Ohla sa, ale na synovo počudovanie neodtrhla hríbisko, ale len malý hríbik, ktorý si rástol v tieni väčšieho brata. „A toto si komu nechala?“zavolal za ňou, a ona zostala prekvapená. Myslela si totiž, že je to peň,“ vykresľuje nám so smiechom situáciu otec Vladimíra Kolembusa Jozef. Ale za nálezcu velikána je v rodine Kolembusovcov pokladaný šesťročný Danko. Ten si ho totiž priniesol domov. A veru mal čo robiť, určite ho už aj ruky boleli. Veď „obor“ vážil skoro poldruha kila a po obvode klobúka meral 95 centimetrov.
„Hríb nepôjde ani do polievky, ani do praženice, je nám ho ľúto pokrájať,“ smeje sa pán Jozef. Synovým úlovkom sa pýši preto, že v čase našej návštevy bol doma sám. Ostatní domáci boli zasa na hubách. Aj pán Jozef zájde na hríby, ale skôr z rána. Tento rok je podľa jeho slov pre hríby veľmi dobrý. Aj hubárska sezóna začala o niečo skôr. Zbiera kuriatka, suchohríby i kozáky. Najviac sa však poteší, ako každý hubár, pravákom. Zatiaľ sa mu však nepodarilo nájsť také hríbisko ako jeho synovi. Aby našiel ešte väčší, bude vraj ešte usilovnejšie križovať les nad krásňanskou dolinou. A keď ho nájde, zavolá nám, aby sme mu ho odfotili a dali správu do sveta - aké hríbiská rastú na Kysuciach.
