Keďže ide o dôležitý úrad, zvlášť v kysuckom regióne, o ktorom sa hovorí, že „pracovné príležitosti“ sú tu vzácne ako šafran, porozprávali sme sa s riaditeľkou, ako to vlastne s tou nezamestnanosťou či zamestnanosťou vlastne vyzerá. A nielen o tom....
Čo sa vám podarilo doposiaľ uskutočniť zo svojich predstáv o tom, ako by mal fungovať takýto dôležitý úrad?
- Mojími osobnými cieľmi na tomto poste je dosiahnuť symbiózu medzi zamestnávateľmi a školami, spolupráca so strednými školami a strednými odbornými učilišťami za účelom efektívneho uplatňovania absolventov na trhu práce, podpora lokálnych partnerstiev, zlepšenie firemnej kultúry. V oblasti spolupráce so školami sa začína výrazne prejavovať potreba intenzívnejšej spolupráce so základnými a strednými školami, Pedagogicko-psychologickou poradňou. Zo štruktúry evidovaných uchádzačov o zamestnanie je zrejmé, že niektoré profesie v okrese Čadca sú nedostatkové. Z tohto dôvodu sa snažíme zaradiť do Regionálneho plánu vzdelávania kurzy, napríklad pre robotnícke profesie. S podporou Združenia miest a obcí Kysúc sa v októbri t. r. uskutoční Veľtrh informácií, vzdelávania a zamestnanosti, kde budú mať možnosť prezentácie školy v našom okrese a zamestnávatelia. Spolupráca so zamestnávateľmi je pre efektívnu činnosť úradu veľmi dôležitá, preto sme začali spolupracovať s občianskym združením Spolok cechov Kysúc.
Verím, že nadviazaná spolupráca sa prehĺbi i počas aktivity, ktorá je nazvaná Pracovné raňajky so zamestnávateľmi v júni, kde bude priestor na diskusiu a výmenu skúseností. Pravidelným monitoringom u zamestnávateľov chceme zistiť ich potreby na obsadzovanie voľných pracovných miest. Musíme priznať, že začíname pociťovať nedostatok pracovných síl v niektorých profesiách. Preto sa snažíme flexibilne náš Regionálny plán vzdelávania obmieňať a okrem kurzov pre robotnícke profesie, (kde najviac absentujú strojárske profesie), máme záujem i o terminologickú jazykovú prípravu so zameraním na odbory podľa požiadaviek klientov - napríklad pre hoteliérstvo, opatrovateľstvo - anglický jazyk, nemecký jazyk v rámci Národného projektu VIII. (NP VIII). Podporou lokálnych partnerstiev sa vytvára priestor na komunikáciu, ktorú považujem pre akúkoľvek činnosť za veľmi dôležitú. V rámci siete EURES sme sa stali leader partnerom pre budovanie EURES T Beskydy (T - transgraniczny) a ÚPSVaR by mal „doviesť“ toto vznikajúce partnerstvo k uznaniu v Bruseli. Jedná sa o spoluprácu prihraničných okresov Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky. Na úspešnosti vznikajúceho partnerstva sa intenzívne pracuje. Zorganizovali sme stretnutie so sociálnymi partnermi, kde sa zúčastnili zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, KOZ- región Žilina. Iniciatívu sme získali aj zo Združenia miest a obcí Kysúc, kde sa už prerokoval aj plán aktivít, týkajúcich sa partnerstva.
Keď zostane človek bez zamestnania, určite to výrazne ovplyvní jeho život, nielen čo sa týka financií. Keď navštívi váš „úrad“ snažíte sa, aby dostal šancu opäť sa zaradiť do skupiny zamestnaných? Inštruujete vašich pracovníkov aj k tomu, aby takémuto človeku pomohli nájsť okrem iného aj stratenú sebadôveru? Skúsenosti z reálneho života totiž bývajú také, že sa k takýmto ľuďom zvykne správať okolie ako k menejcenným „jedincom“.
Súhlasím s vaším vyjadrením, že ak ostane človek bez zamestnania, určite táto situácia ovplyvní jeho život. Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože situácia u každého je iná. Či už okolnosti, kvôli ktorým prišiel o zamestnanie alebo iné dôvody, ktoré mu zmenili život. ÚPSVaR je inštitúcia, ktorá (samozrejme, okrem iných úloh, vyšpecifikovaných zák. 5/2004 o službách zamestnanosti a zákonom 453/2003 Z.z.) sprostredkúva uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodnú prácu, ďalej poskytuje informačné a poradenské služby, poskytuje odborné poradenské služby, informácie o možnostiach zamestnať sa v zahraničí. Sme inštitúcia, ktorá poskytne občanovi komplexný pohľad na riešenie jeho situácie. Vyššie som uviedla aj môj cieľ - zlepšiť firemnú kultúru vo vzťahu zamestnancov úradu ku klientovi. To znamená, že budem klásť dôraz na citlivý prístup ku každému klientovi. Dbať na to, aby bol každému zabezpečený dostatok informácií a vhodnými postupmi motivovať ľudí k sebadôvere.
Ak hovoríme o vašich predstavách, čo sa týka fungovania úradu, určite máte pred sebou ešte veľa problémov, ktoré by ste chceli postupne riešiť. Môžete spomenúť aspoň niektoré z nich?
V tejto časti by som skôr hovorila o víziách úradu, nie o problémoch. Veľmi podnetným pre efektívnejšie fungovanie úradu sa javí prístup ku klientovi formou tzv. trojzónového sprostredkovania zamestnania, kde sa tento na základe profilácie kvalifikuje na tzv. rýchlo obrátkového. Ten si je schopný maximálne po dobu 3 mesiacov prevažne individuálne hľadať zamestnanie cestou Informačného poradenského strediska. Potom ide o tzv. bezproblémového, ktorý napríklad vie, aký typ vzdelávania a prípravy na trhu práce potrebuje a posledným typom klienta je ťažko umiestniteľný, ktorý bol, napríklad, mimo trhu práce 3 a viac rokov pred ostatným zaradením, je mladistvý, spoločensky neprispôsobivý a pod. Takýto systém veľmi dobre funguje napríklad v Rakúsku. V júni sa uskutoční pracovná cesta do Rakúskej republiky, kde budú mať možnosť všetci riaditelia ÚPSVaR v SR tento systém dôkladne odkonzultovať. Ide o vytvorenie nového prístupu ku klientovi a tejto myšlienke, vzhľadom na možnosti, ktoré budú klientovi umožnené, som naklonená.
Čo podľa vás najviac chýba nezamestnaným ľuďom z kysuckého regiónu? Mali by byť viac priebojní, viac sa snažiť presadiť sa na trhu práce, alebo sa stáva skôr to, že sa zmieria so svojou situáciou?
Byť nezamestnaný je pre mnohých ľudí situácia, na ktorú neboli pripravení a mnohí sa ju ešte nenaučili zvládať. Poznanie psychologických aspektov a fáz, ktorými nezamestnaný postupne prechádza, mu pomáha byť pripravený a ľahšie zvládať takúto situáciu. Ak vie, kde má hľadať zdroje informácií o možných voľných miestach, ak ľahko zvládne napísať si správnu žiadosť či životopis, jeho šance zamestnať sa stúpajú. Motivácia a dôvera vo vlastnú hodnotu sú kľúčmi k úspešnému vyhľadaniu primeranej práce. Tieto služby
v plnej miere pre občana poskytuje ÚPSVaR. Myslím si, že ľudia z kysuckého regiónu sú dostatočne priebojní a majú aj relatívny dostatok možností na uplatnení sa na trhu práce. Ako som už spomínala, situácia u každého jednotlivca je však odlišná. V našom regióne sa začíname stretávať s fenoménom dlhodobej nezamestnanosti. Uskutočnila som rozhovory s dlhodobo nezamestnanými občanmi a v tomto mojom tvrdení som sa uistila. Výsledkom týchto stretnutí bolo zistenie, že príčinami dlhodobej nezamestnanosti v okrese Čadca je nedostatočné vzdelanie, nedostačujúca prax, zdravotné dôvody, spokojnosť so svojím životom, nízke sebavedomie (ale len u žien), strata kontaktov
v spoločnosti a následná izolácia, tzv. rentári, starostlivosť o rodinu a bydlisko v lokalite veľmi vzdialenej od potencionálneho zamestnávateľa. Tieto poznatky ale nemožno zovšeobecňovať, zdôrazňujem, že u každého občana je príčinou dlhodobej nezamestnanosti niečo iné.
Ak sme hovorili o úlohách, ktoré stoja pred vami, spomeňte tú, ktorú by ste chceli riešiť ako prvú.
Okrem iných dôležitých úloh, ktoré dennodenne musíme plniť, spomeniem oddelenie kontroly na ÚPSVaR. Rok 2007 je rokom, kedy končí 2-ročné obdobie povinného prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti tých občanov, ktorí boli podporení
z ÚPSVaR v Čadci nenávratným finančným príspevkom z ESF a ŠR v rokoch 2004-2005. Preto sa oddelenie kontroly zameria na intenzívne sledovanie použitia tohto finančného príspevku v zmysle podnikateľského zámeru, ktorý je súčasťou dohody medzi ÚPSVaR v Čadci a občanom.
A na záver, ako by sa všeobecne dalo pomôcť kysuckému regiónu, aby sa stále v súvislosti
s ním nehovorilo o tom, že roboty a voľných pracovných miest je tu ako šafranu a ľudia musia robotu, tak ako v minulosti ich dedovia, hľadať v cudzine, prinajmenšom za chotármi regiónu.
Myslím si, že región Kysuce zaznamenal v poslednom období všeobecný rozvoj. Ako veľkú výzvu do budúcnosti vidím pretransformovanie školstva v našom regióne a prispôsobenie sa trhu práce. Ako prvý s iniciatívou vzniku spojených škôl prišiel Žilinský samosprávny kraj. Vznikom týchto škôl sa poskytne priestor pre podporu odborného vzdelávania, predovšetkým vznikne priestor pre strojárenské odbory, automobilový priemysel a stavebníctvo. Náš región bol vždy typický „veľkým sťahovaním sa“ za prácou, napríklad na Ostravsko. Preto si myslím, že projekty typu Eures T Beskydy, ktorý som uvádzala na začiatku, veľmi pomôžu ľuďom získať informácie o prihraničných krajinách, o uplatnení sa na ich trhu práce a v konečnom dôsledku pri získaní zamestnania. V novom programovacom období 2007 - 2013 chcem iniciovať, aby ÚPSVaR v Čadci bol predkladateľom projektov a zapájal sa do zverejnených výziev, čím by získaval finančné zdroje na plánované aktivity, a zároveň dbať, aby náš úrad bol iniciatívnejší pri realizácii projektov iných subjektov, čo v neposlednom rade bude prispievať k rozvoju regiónu Kysúc.