Ukazujeme nimi rôzne povzbudzujúce gestá. Nielen to. Často sú aj zdrojom obživy. Práve nimi si takmer každý „vypracoval“ miesto, na ktorom sa teraz nachádza. Ruky nás často i ošatia, keď sú šikovné a vedia pliesť či šiť. A keď dokážu vytvoriť niečo krásne, čo poteší najprv ľudské oko i srdce a potom pohladí aj naše chuťové poháriky, je to naozaj úchvatné. Jedny takéto ruky patria aj Anne Špilákovej z Krásna nad Kysucou. Jej veľkým koníčkom je totiž pečenie tôrt. Tie nielen upečie, ale vytvorí z nich aj nádherné umelecké diela.
Ako hovorí samotná „tortárka“, k umeniu inklinovala už dávno. Najskôr pracovala v kysuckých drevárskych závodoch. To však vraj nebola práca pre ňu. Po večeroch maľovala na taniere a rôzne poháre či prázdne kompótové fľaše. Na svoje „dielka“ používala syntetické farby. Hotové výtvory porozdávala rodine. Do jej života však vstúpila ohromná príležitosť. Dostala ponuku pracovať v cukrárni. Nie nadarmo sa hovorí, že každý má v živote svoje miesto. Anna Špiláková si ho našla. Síce už v spomínanej cukrárni nerobí, ale ako sama vraví, veľa sa tam naučila. Začiatky neboli pre ňu ľahké, predsa od dreva do kuchyne... Ale jej láska k umeniu zvíťazila. Pretože jej torty sú naozaj umeleckými dielami. Začínala s klasickými okrúhlymi. Neskôr mala nutkanie vytvoriť aj niečo iné, originálne. Tak uzreli svetlo sveta všetky jej výtvory. Najradšej robí torty pre deti. Ak vidí v ich očkách úprimný obdiv a vďaku, je to pre ňu to najkrajšie zadosťučinenie. Keď boli jej synovia malí, piekla im na rôzne príležitosti, teraz pokračuje u svojich vnukov. Vždy sa ich snaží prekvapiť niečím novým. Raz je to zajko, inokedy auto, medvedík či rôzne iné. Robila vraj už všelijaké torty. Ani nevie zrátať, koľko ich už bolo.
Určite stovky. Svoje diela neprezentuje na nijakých výstavách. Len na rodinných oslavách. Pečie na svadby, narodeniny, krstiny a iné príležitosti. Inšpiráciu berie z kníh, časopisov, ale rada si nechá aj poradiť od ďalších. Pred začatím vytvárania každej novej dobroty si šikovná cukrárka najskôr vypracuje marcipán podľa svojho už roky odskúšaného receptu, ktorý je jej tajomstvom. Z neho potom vyformuje všelijaké ružičky, lístočky a všetko to, čo bude na zdobenie torty potrebovať. A aká by to bola cukrovinka bez výbornej plnky? Aj toto umenie Anna Špiláková ovláda.
„Plnku treba poriadne vymiešať, lebo sa rada „seká“,“ informuje cukrárka a dodáva, že ani jej to vždy nešlo tak dobre. Teraz je však v tom majsterka. Keď je torta upečená a naplnená, prichádza najobľúbenejšia chvíľa, pravdaže okrem ochutnávania – zdobenie. V tom sa táto šikovná Krásňanka vyžíva. Snaží sa, aby každá torta bola aj majstrovským dielom. A vždy ju poteší, keď sa jej podarí vytvoriť niečo nové, originálne. Neplánuje na svojich výtvoroch zarábať. Ako sama hovorí, torty pečie len pre potešenie rodiny a známych. Často jej vraj ľudia hovoria, že torty sú také krásne, že ich je škoda krájať. Ale keď ochutnajú, ľútosť z nich opadne.
Autor: M. Murčová