Jeho výkrik spustil lavínu záujmu o vynález, ktorý zásadne zmenil život ľudstva a jeho autora. Volal sa Alexander Graham Bell a jeho meno je synonymom pre azda najpoužívanejší prístroj súčasnosti.
Americký vedec škótskeho pôvodu Alexander Graham Bell (1847-1922) sa preslávil vynálezom telefónu. Ako tínedžer, dostal myšlienku o teórií prenosu hlasu. V roku 1874, keď pracoval na mnohonásobnom telegrafe prišiel s teóriou. On a jeho asistent Thomas Watson finálne projekt dokončili 10. marca roku 1876, keď bola poslaná prvá telefónna správa: „Watson,poďte sem, potrebujem Vás“. Vznikla spoločnosť Bell Telephone Company, ktorá existuje dodnes a znamenala pre svet rozvoj telefónov. Tento rok, presne 14. februára oslávil telefón už 131 rokov svojej existencie.
Zberateľ Jozef Remenec zo Žiliny, pôvodným povolaním vojak z povolania a majiteľ unikátnej zbierky vzácnych historických telefónov, spomína s trochou nostalgie, že dnes už telefóny nemajú to svoje pravé čaro čo v minulosti, keď sa museli zrezať stromy na stĺpy, kopať jamy, budovať telefónne ústredne a v ruke držať polkilové slúchadlo.
Jeho zberateľská vášeň sa začala pred sedemnástimi rokmi, vtedy našiel vyhodený telefónny aparát, ktorý doma zreparoval a spolu s priateľmi aj sfunkčnil. Postupne začal svoju zbierku rozširovať o ďalšie technický zaujímavé a do zabudnutia stratené telefóne prístroje. Dnes jeho zbierka obsahuje už 120 funkčných telefónov, ktorých väčšiu časť vyrobili v Prahe, niektoré na Slovensku v Stropkove, alebo v Liptovskom Mikuláši.
Najstarší kus je z roku 1927 a je to induktorový telefón. Najvzácnejší kus pochádza z roku 1939.
Je celokovový s plechovým krytom, s vysunutou antikorovou vidlicou, starožitným mikrofónom a točenými platenými šnúrami. V zbierke má okrem najbežnejších bytových telefónov aj poľné telefóny, ktoré slúžili hlavne v ozbrojených silách a mnohé iné, vrátane „bytových vrátnikov“. Vzácnosťou pre zberateľa je i prvý slovenský telefónny zoznam z roku 1948. V radoľskom kaštieli si môžu návštevníci pozrieť nielen telefóny, ktoré sa používali v bytoch, tiež také, čo slúžili posádkam na lodiach, či baníkom. Dokonca tu nájdeme aj tie bez číselníka, s pomocou ktorých sa dali len prijímať hovory.
Lektorka radoľského kaštieľa Alena Mozolová hovorí, že návštevníkov táto výstava, ktorá potrvá do 30. júna t.r. a pripravilo ju Kysucké múzeum v Čadci, mimoriadne zaujíma. A čo si všimne na nej každý „fajnšmeker“? Nuž to, že sú tu zastúpené takmer všetky „druhy“. Zatiaľ chýbajú len tie mobilné. Ale tie v podstate na tomto krásnom mieste nikomu nechýbajú.
Autor: I. Hažíková
