Po návrate pre MY Kysucké noviny opísal atmosféru šampionátu, na ktorom sa mu darilo. „Štartoval som v dvoch disciplínách v chôdzi na 10 km a 30 km. V piatok sa šlo 10 km. Keď sme štartovali, bolo veľmi horúco, okolo 28° C. Vyhral 35-ročný Španiel Juan Porras, s ktorým som sa na stupni víťazov stretol už v roku 1997, a to pri najväčšom tímovom úspechu slovenskej chôdze, keď sme ako slovenský tím skončili za Rusmi druhí a za nami Španieli, kde bol práve Porras členom španielskeho družstva,“ s nostalgiou zaspomínal Peter Tichý na čas svojho účinkovania v slovenskej reprezentácii.
„Na 10 km trati, ktorá sa šla na 2 km okruhu v centre mesta, sa od začiatku vytvorila 5-členná skupina, z ktorej som sa postupne so Španielom odtrhol a vytvorili sme si asi 50-metrový náskok. Od 6. km však Španiel zrýchlil a vytvoril si predo mnou dostatočný náskok, ktorý udržal až do cieľa. Ja som sa už potom zameral len na udržanie 2. miesta a zároveň som sa šetril na 30-tku, ktorá bola o dva dni. Tretí na 10-tke skončil Talian Cartoni, s ktorým som pretekal na ME juniorov v roku 1987 v Birminghame,“ uviedol na margo desaťkilometrových pretekov Tichý. V nedeľu ho čakali náročné 30-kilometrové preteky, v ktorých chcel rovnako dobre uspieť ako v prvom preteku. „V nedeľu prebiehali preteky v tropickom teple a tiež sa šlo na dvojkilometrovom okruhu. Hoci v čase štartu to bolo ešte celkom príjemné, cez obed, kedy sa dochádzalo do cieľa, už bolo na nevydržanie. Od štartu vyrazil dopredu Porras s Nemcom Schneiderom a jasne ukázali, že aj na dlhšiu trať sú výborne pripravení.
Ja som sa sústredil na udržanie tempa s dvoma Talianmi s odstupom za vedúcou dvojicou asi tak 60 až 70 m. Na moje prekvapenie, však už na 8. km som dobehol Nemca, ktorý moje tempo udržal asi len 500 m. Postupne som sa dotiahol síce aj na vedúceho Španiela, avšak ten s prehľadom kontroloval, a keď videl, že som za ním asi 30 m, posledných 6 km ešte vystupňoval tempo. Ja som mal už v závere v tej slnečnej páľave toho síce dosť, avšak dostatočný náskok a čistá tabuľa s terčíkmi pri mojom mene ma nechávala pokojným,“ pokračoval v rozprávaní úspešný držiteľ dvoch strieborných medailí Peter Tichý. Dramatický boj sa však podľa Tichého odohrával v súboji o tretie miesto, keď rozumne zo začiatku vzadu chodiaci oddýchnutý Švéd sa až v poslednom kilometri prepracoval cez troch Talianov na medailovú pozíciu. „Boli to pekné preteky a teraz už myslím na najbližší, kedy ma čaká Kysucký maratón. Chcel by som sa pokúsiť konečne o prelomenie tých druhých miest v posledných štyroch ročníkoch Kysuckého maratónu a vyhrať ho,“ ukončil optimisticky naladený Peter Tichý.
