Aj ja som bol veľmi šťastný. Pomyslel som si na pani učiteľky i spolužiakov, ktorí mi pomohli tým, že do súťaže posielali svoje hlasy. Veľmi pekne im ďakujem,“ povedal nám deväťročný Daniel Sýkora z Kysuckého Nového Mesta, ktorý si minulú stredu v sprievode svojej mamy a starej mamy prišiel do našej redakcie prevziať šek na 50-tisícovú čiastku.
Jeho príbeh najviac dojal našich čitateľov a tak sa žilinský župan Juraj Blanár rozhodol venovať spomínanú čiastku práve jemu. Aj tretí ročník čitateľskej súťaže Juraj Blanár pomôže jednej rodine, kde sa úradujúci župan zameral na mladých športovcov so zdravotným postihnutím, sa počas trvania tešil veľkej obľube. „Pre tohto víťaza som sa rozhodol na základe hlasovania čitateľov. Nejde však len o peniaze. Chcel som zároveň otvoriť diskusiu o postavení športovcov, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti a poukázať na to, aké to majú ťažké. Títo ľudia už veľakrát ukázali, že dokážu mnohonásobne prekročiť svoj tieň,“ povedal nám Juraj Blanár. Vie, o čom hovorí. Veď sám sa vrcholovo venoval ľahkej atletike a v kategórii starších dorastencov získal mnohé víťazstvá. Venoval sa tiež futbalu, tenisu, automobilovému či hasičskému športu. Vie, aký je šport náročný pre zdravého človeka, nieto ešte pre takého, ktorý má nejaký zdravotný handicap.
„Dnes sú podmienky na vykonávanie akéhokoľvek športu úplne iné než pred rokom l989. V súčasnosti si šport vyžaduje aj finančnú podporu. Myslím si, že športovci, zvlášť tí postihnutí, by mali byť ocenení v prvom rade veľkou vďakou nás všetkých. Napokon, šport je aj prostriedkom, ako potlačiť negatívne javy v spoločnosti, zvlášť u mladých ľudí. Ide najmä o závislosť na návykové látky či gamblerstvo,“ uviedol žilinský župan.
S máloktorým človekom sa osud už od malička zahráva tak kruto a tak často ako s Danielom. Vo svojich deviatich rokoch nosí na svojom útlom chrbátiku nošu s toľkými problémami, že by sa pod ňou ohol aj chrbát statného chlapa. Mal ešte len štyri dni, keď mu lekári zistili hypoplastický ľavokomorový syndróm, čo znamená, že nemá vyvinutú ľavú komoru na srdiečku. Ešte v ten deň ho operovali. Absolvoval mnoho operácií a navyše mu osud uštedril v priebehu pár hodín dve mozgové porážky. Aj napriek tomu s ním bojuje. Má veľké nadanie na matematiku.
Azda od nej sa odvíja aj záujem o šach. Naučil sa ho hrať úplne sám – rozkladať figúrky, pohybovať nimi po šachovnici. Keďže doma ho nik hrať nevie, spoluhráča mu robí občas strýko, inokedy automatický šach. Má doma niekoľko šachových hier. Aj pri šachu totiž musí byť opatrný. Ak sa veľmi rozruší, rozčúli, napätie sa prenáša do mozgu a to nie je pri jeho zdravotnom stave veľmi dobré. Na otázku, na čo použijú peniaze, mama hovorí, že táto čiastka im prišla naozaj akoby zázrakom. Chystajú sa totiž na operáciu do Brna. Zákrok by chirurgovia mali robiť 20. júna a vyjde na približne 40- tisíc českých korún.
Mama i stará mama veria, že sa podarí a že sa Danielovi skvalitní život. Jeho pravá nožička je totiž kratšia o dva centimetre a operácia šliach pod kolenom by pomohla túto chybu odstrániť. Danko by si konečne mohol vysadnúť na svoj obľúbený bicykel. Ešte pri odchode z redakcie nezabudol opäť poďakovať všetkým, ktorí mu držali v súťaži prsty. Pani učiteľkám Bírošíkovej a Tomaníčkovej zo Základnej školy v Suľkove v Kysuckom Novom Meste. Tiež sestričkám Barborke a Simonke a všetkým spolužiačkam a spolužiakom. Je šťastný, že ich srdiečka bijú aj pre neho.
Autor: I. Hažíková
