Iba ak s nejakými „slovami“, ale nič viac. Veľmi mi to bolo ľúto,“ hovorí dvadsaťšesťročný lekár Tarig Sabil, ktorý prišiel vlani na Kysuce. Presnejšie, do Čadce, kde v súčasnosti pôsobí v nemocnici s poliklinikou na oddelení traumatológie a úrazovej chirurgie.
Práca sa mu páči, ako hovorí, vždy sa chcel venovať tomuto odboru. Tarig, ktorý pochádza zo Sudánu, absolvoval prípravný ročník medicíny v Bratislave, potom študoval šesť rokov v Martine. Absolvoval ročnú prax v Skalici na ortopédii a traumatológii. Od vlaňajšieho novembra je v Čadci. A práve tu sa stal obeťou útoku. Ako hovorí, stalo sa to na autobusovej stanici, kde k nemu pristúpili dvaja mladíci. Najskôr ho slovne provokovali a keď ich ignoroval, jeden z nich ho kopol do chrbta. „Nič sa mi nestalo, no dosť to bolelo. Najmä v srdci. Veď keby sa tým dvom niečo stalo a ocitli sa tu v nemocnici, rád by som im zachránil život,“ hovorí s ľútosťou v hlase.
Čadčiansku nemocnicu si pochvaľuje, i odbornosť, s akou tu pracujú. Kým tu bude pôsobiť, chce sa naučiť čo najviac. V Sudáne sa síce narodil, no celý život predtým, než prišiel na Slovensko, prežil v Saudskej Arábii. V roku 2000 sa však jeho rodina vrátila späť do Sudánu. Konkrétne otec s mamou a štyrmi Tarigovými súrodencami. Za celý ten čas, čo je na Slovensku, sa s nimi kontaktoval len telefonicky či cez internet. Na otázku, či by svoju lekársku prax išiel vykonávať do svojho rodiska, hovorí, že je zatiaľ predčasné o tom hovoriť. No svoju rodinu chce v každom prípade navštíviť.
Autor: I. Hažíková