Zúčastnila sa jej aj pracovníčka Kysuckej knižnice Helena Pagáčová. V úvode sa v skratke „živenky“ oboznámili so spisovateľovou tvorbou. Prebrali aj jeho život, ako a prečo začal písať. Padli aj pochvalné slová od predsedníčky organizácie Emílie Barancovej, ktorá už poviedky Laca Hrubého čítala. Na stretnutí panovala príjemná atmosféra. Ženy zaujímalo napríklad aj to, ktorá kniha sa mu písala najľahšie, a naopak, ktorá ho potrápila.
„Najľahšie sa mi písala moja prvá kniha Ružová ako sen, lebo som bol ešte mladý, plný elánu,“ vyznal sa autor a dodal, že vekom stúpa aj zodpovednosť voči čitateľovi a aj tie myšlienky sú akési „ťažšie“. Materiál na poslednú knihu Legendy o samote zbieral Laco Hrubý už mnoho rokov.
Jeho druhá kniha, Zázraky pod Kykulou, je zas plná osudov obyčajných ľudí, nad ktorými sa človek zasmeje i zamyslí.
V závere diskusie prebrali tiež dnešnú situáciu vydávania kníh. Záujemkyne si mohli kúpiť aj diela Ladislava Hrubého, do ktorých im on vpísal venovanie
s podpisom. Výťažok z predaja venoval Kysuckej knižnici. Besedu ukončili priateľským rozhovorom a občerstvením. Padli aj slová, že po vydaní ďalšej Lacovej knihy, ktorú, mimochodom, spisovateľ mieni uviesť ešte tento rok, sa stretnú opäť.
Autor: mm