V rodine je „bielou vranou“, lebo si nepamätá, že by niekto z jeho príbuzenstva mal takéto umelecké vlohy. Teraz vyrába bábky v žilinskom bábkovom divadle. Každý deň dáva tvar rôznym postavičkám z rozprávok či povestí. Podľa toho, aké predstavenie práve hrajú. Ako materiál si volí kadečo – drevo, molitan i polystyrén. Pavol hovorí, že záleží na tom, ako ju bude bábkar vodiť. Ak ju herec nosí v rukách, musí byť čo najľahšia.
„Marionetky sú bábky na šnúrkach, ovládané zvrchu vahadlom, javajky zasa herec vedie zospodu na tyči a nakoniec klasické maňušky, ktoré pozná asi každý,“ vymenováva nám jedným dychom všetky druhy bábok, ktoré vyrába. Táto práca si vyžaduje veľkú trpezlivosť. Na jedno predstavenie ich robí asi štyri mesiace.
K tomuto krásnemu povolaniu sa dostal vďaka konkurzu, na ktorom sa zúčastnil. Ale jasnú predstavu o tom, čo by mohol robiť, mal už na škole. Po tom, čo prišiel k nemu vtedajší dramaturg žilinského bábkového divadla a vnukol mu myšlienku vyrábať bábky. Veľmi mu pomohol aj žilinský výtvarník Stanislav Lajda. Tomu vďačí za veľa. Možno aj vďaka nemu začal maľovať i obrazy.
„Nemám na ne toľko času, ako by som chcel, ale mimo sezóny si to vynahradím,“ hovorí Pavol a dodáva, že jeho maľby sú vlastne improvizáciou, maľuje, čo ho napadá. A že jeho fantázia nemá hraníc, vidíme aj na obrazoch. S jedným, ktorý nazval Záznamy našej etapy, vyhral minulý rok v súťaži Výtvarný Ružomberok krásne prvé miesto.
Obrazy vyrába veľmi zaujímavou a vlastným spôsobom originálnou kombinovanou technikou. Používa na ne drevo, sadru a rôzne lepidlá, ktoré nakoniec „zakoloruje“.
O tom, že je umelcom v každom smere, nás presvedčia aj jeho umelecké diela, ktoré vytvára ľuďom na tele tetovaním. Tetovací salón otvoril na podnet kamarátov. Tých napadlo, že by nebolo zlé mať takéto „zariadenie“ po ruke. Dôkaz o jeho šikovnosti visí na stene – nástenka s fotografiami obrázkov, ktoré už niekomu „vyryl“ na telo. A je ich naozaj dosť.