Keď sme vlani pripravovali do novín rubriku Kto je kto, čo – to nám o sebe prezradil. Napríklad aj to, že je rodák z Horného Dubového v okrese Trnava, narodil sa v znamení vodnár, je ženatý a má dve dcéry, ktoré sa tiež upísali zdravotníctvu.
Roman Jablonický sa narodil 21. 1. 1947 v malej dedinke v okrese Trnava – Hornom Dubovom, v učiteľskej rodine. Jeho rodičia (mamička bola domáca) sa starali o šesť detí. Do školy začal chodiť ako 5-ročný a ako 13-ročný ukončil „základnú“ už v inej škole - v Ružindole pri Trnave, kde jeho otca, ako riaditeľa školy, preložili. Tam sa začala plne rozvíjať jedna z jeho najväčších záľub v detstve a ranej mladosti – ochotnícke divadlo. V tejto záľube pokračoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Trnave (dnešné gymnázium), kde súbor získal pomerne veľké ocenenia. Najvýraznejší úspech dosiahli s hrou Mladé letá, kde Roman Jablonický vystupoval po boku neskorších a i terajších profesionálov ako je Soňa Valentová, Karol Čálik a mnohí iní, ktorí sa potom venovali umeleckej činnosti. Jeho však upútal iný smer – medicína. Po maturite ho ako 16-ročného prijali na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1969, promoval ako 22-ročný.
Išlo o dovtedy najmladšieho absolventa. Vo svojich 23 rokoch nastúpil do novootvorenej nemocnice v Čadci na chirurgické oddelenie s tým, že „pôjde“ o nejaké 2-3 roky. Skutočnosť však bola iná. Ako hovorí, výborný šéf – primár MUDr. Vladimír Pavlík, CSc, s vynikajúcim mladým kolektívom, plným životných i odborných ambícií, dosiahol čoskoro výraznú stabilitu oddelenia a priam magnetickým spôsobom pripútal 11 chirurgov k tomuto oddeleniu a k Čadci. V roku 1973 už mladý lekár vykonal z chirurgie atestáciu I. stupňa a v roku 1979 atestáciu II. stupňa. V rámci všeobecnej chirurgie predsa od začiatku u neho dominoval záujem o úrazovú chirurgiu - traumatológiu. Po opakovaných dlhodobých pobytoch na Klinike úrazovej chirurgie v Bratislave v roku 1987 ukončil štúdium vykonaním špecializačnej atestácie z traumatológie.
Dlhodobá myšlienka utvorenia samostatného Oddelenia úrazovej chirurgie sa zrealizovala v júli 1990, kedy otvorili toto oddelenie. Naplnil sa tak jeho dávny sen a spoločné úsilie vedenia nemocnice a ďalších spolupracovníkov. Popri tejto skutočne namáhavej medicínskej i organizačnej práci s vybavovaním oddelenia prišli i ďalšie významné povinnosti. Dňa 26. I. 1990 ho na I. Lekárskom sneme v Žiline zvolili za región Čadca za predsedu prípravného výboru novovzniknutej Lekárskej komory pre región Čadca. Tú potom uviedli riadnymi voľbami do činnosti. V roku 1994 sa stal podpredsedom Spolku lekárov Kysúc (založený v roku 1976) a od roku 1998 je doposiaľ prezidentom Spolku lekárov Kysúc. V súvislosti s Kysuckými Hálkovými lekárskymi dňami, ktoré majú punc podujatia s medzinárodnou účasťou, boli okrem iných dominantných tém 4 tieto podujatia venované problematike úrazovej chirurgie. V roku 2005 sa spomínaného podujatia zúčastnilo viac ako 400 účastníkov.
Okrem členov Spolku lekárov Kysúc a ostatných zdravotníckych pracovníkov z nášho regiónu, prišlo viac ako 100 aktívnych i pasívnych účastníkov zo Slovenskej i Českej republiky na čele so špičkovými odborníkmi obidvoch republík. Organizovanie takýchto odborných podujatí si, podľa slov primára, vyžaduje veľké úsilie mnohých lekárov, pracujúcich vo výbore Spolku lekárov Kysúc, je to však otázka prestíže a odborného napredovania celej lekárskej a zdravotníckej obce vôbec. Tým najdôležitejším momentom tohto úsilia však naďalej podľa oslávenca zostáva poskytnutie čo najkvalitnejšej odbornej lekárskej pomoci našim pacientom - Salus aegroti suprema lex – Blaho chorého najvyšším zákonom. Ku všetkým gratulantom, ktorí ocenili a vážia si prácu tohto „už Kysučana“, sa pripájajú jeho spolupracovníci, pacienti i ďalší, ktorí nám informáciu o narodeninách prezradili. Všetci mu prajú veľa zdravia, spokojnosti a pohody....
Autor: I. Hažíková
