V pamäti návštevníkov Oščadnice rezonuje v spojení s jeho monumentálnymi, i keď paradoxne efemérnymi sochami z prútia, ktoré v priebehu niekoľkých minulých rokov vytvoril počas sochárskych sympózií v Oščadnici. Jeho Jazdec, Jednorožec, či Patyčák našli svoje dočasné miesto v parku oščadnického kaštieľa i v samotnej obci, tak ako iné jeho sochy na určitý čas našli svoje pôsobisko v exteriéroch mnohých poľských a českých miest.
Waldemar Rudyk sa narodil v roku 1960 v Szcekocinach. V roku 1979 začal študovať na Inštitúte sochárskej výchovy Sliezskej univerzity v Tešíne, kde v roku 1985 úspešne absolvoval v ateliéri maľby Zenona Moskvu. Odvtedy žije a tvorí v Chelmeku, venuje sa maľbe, kresbe, voľnej plastike, inštalácii, objektu, performance. Zúčastnil sa na mnohých autorských a skupinových výstavách, za svoju tvorbu získal viacero významných ocenení.
Od 7. februára do konca marca prebieha vo výstavných priestoroch Kysuckej galérie v Mestskom dome v Čadci jeho prvá samostatná výstava na Slovensku – Maliarske objekty. Výstava sústreďuje výber približne 60-tich diel z jeho komorne orientovanej polohy tvorby posledného desaťročia, ktorej sa autor systematicky venuje od začiatku 90-tych rokov.
Rudykowe objekty pôsobia dojmom súkromných záznamov, pozvoľne vznikajúcich ako reakcia na každodenné podnety diania a udalostí „obyčajného“ osobného sveta, bez potreby bombasticky reflektovať deje, ktoré hýbu vesmírom (Výhľad, Spiatočná cesta, Kronika). Fragmenty tejto trojrozmernej denníkovej formy nám okrem autorovho spôsobu vnímania pocitov a myšlienok paralelne ponúkajú samostatné príbehy malých, nepotrebných vecí, ktoré sa stali súčasťou umelcovho výt-
varného vyjadrenia. Kultivovaná, tlmená, často monochrónna farebnosť podčiarkuje intimitu diel, no zároveň im ponecháva dojem autentickej reality. Objekt vytvára súhrou viacerých materiálov – preferuje drevené dosky v spojení s papierom, kovom, kožou, úlomkami skla, kúsky špagátu. Odhodené, nepotrebné veci, vystavené poveternostným vplyvom a zubu času získavajú nový zmysel existencie. Bohaté štruktúry a matérie často zjednocuje pravidelne sa opakujúca štruktúra písaného záznamu. Lettristický motív neokliešťuje na čisto estetickú funkciu, naopak, fragmenty písma a textu opakujúce sa ako laitmotív nám Rudykovou rukou tlmočia úryvky myšlienok, posolstiev a textov literátov, filozofov a osobností autorovi blízkych, rovnako ako i jeho vlastné myšlienkové záznamy (Pesnička, Pár riadkov, Prvá strana).
