Aj v rímsko-katolíckom kostole v Čadci sa v spomínaný deň, 21. februára, konali bohoslužby, po ktorých sa uskutočnil symbolický obrad sypania popola na hlavu. Tento zvyk siaha do 8. storočia. Najskôr išlo o obrad, ktorý sa týkal len veľkých hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Neskôr, v 10. a 11. storočí, si však tento „úkon“ našiel svoje miesto v mnohých oblastiach západnej Európy.
Koncil v Benevente ho v roku 1091 zaviedol pre celú cirkev, pričom sa sypanie popola na hlavu nahradilo značením na čelo. Kresťania si v období pôstu pripomínajú utrpenie Ježiša, ktoré smeruje k jeho smrti na kríži, preto sa v tomto čase nekonajú sobáše ani zábavy. Už v 2. storočí sa kresťania na veľkonočnú slávnosť pripravovali dvojdňovým smútočným pôstom, neskôr sa rozšíril na celý Veľký týždeň. Obdobie 40 dní je možné spájať s viacerými udalosťami - 40 dní sa postil Ježiš po svojom krste v rieke Jordán, 40 dní trvala cesta Izraelitov cez púšť a 40 dní trval Mojžišov pôst na hore Sinaj.
Autor: ih
