Vraj musel v škole starším žiakom pod hrozbou bitky, ktorú sprevádzali nadávky, otvárať dvere do sociálnych miestností.“
Ako má rodič svoje dieťa vyzbrojiť do života, aby prekonávalo takéto ťažkosti?
Násilie a šikanovanie je čoraz častejšie sa vyskytujúci jav v našich školách, hoci o drvivej väčšine šikanovania sa jednoducho nevie. Ide o prípady, keď jeden žiak alebo viac žiakov úmyselne a väčšinou opakovane týra a zotročuje spolužiakov či spolužiačky a používa na to agresiu a manipuláciu. Pritom medzi týrajúcim agresorom a týranou obeťou existuje vzájomná väzba. Terén tohto nesymetrického vzťahu je určený stratégiou - skryť vlastný strach a zároveň využiť strach druhého, no v podstate ide o zámer ublížiť druhému. Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek. Postihnutí často majú dojem, že robia chybu a že si za to môžu sami. Nekonečné posmešky im spôsobujú veľký stres.
Uveria, že ich šikanujú preto, lebo sú tuční, nosia okuliare, sú hanbliví alebo jednoducho odlišní a že im nikto, ani dospelí, nemôžu pomôcť. A zlá skúsenosť ich v takom presvedčení utvrdí. Šikanovanie nie je jednoduchý problém. Jeho zjednodušenie vyplýva z neznalosti a tá zasa vedie k tomu, že mnohí rodičia, pedagógovia a verejnosť považujú šikanovanie za priestupok súvisiaci s vekom detí či mládeže. To, čo sa však bežne označuje za priestupok, môže napĺňať skutkovú podstatu viacerých trestných činov, napríklad trestného činu vydierania, obmedzovania osobnej slobody, krádeže, ublíženia na zdraví, poškodzovania cudzej veci a pod. Mnohé školy si vyvinuli stratégiu boja proti šikanovaniu. Keď zvážime množstvo pomoci a rád, ktoré sú k dispozícii, pre tie školy, ktoré ich nevyužívajú, niet ospravedlnenia. Šikanovanie sa vyskytuje azda na každej škole, ibaže na niektorej viac a na inej menej.
Aby bolo dieťa vyzbrojené do života proti takémuto konaniu, potrebuje pomoc aj od rodičov. Musí cítiť podporu, pochopenie, mať istotu, že konalo správne, keď sa im zdôverilo. Dôležitá je komunikácia o všetkom, čo dieťa zaujíma, pomoc pri odhaľovaní, čo je dobré a čo zlé, tráviť s ním maximum času.
Jednou z možností, ako zvýšiť sebadôveru Vášho dieťaťa, je reč tela, pretože pohyby a gestá hovoria o tom, ako sa človek cíti, a zároveň zvyšujú jeho sebavedomie, a to aj v prípadoch, keď sa tak spočiatku necíti: Choď rýchlo a isto, ako keby si presne vedel, kam ideš, a to aj v takom prípade, keď to nevieš. Kráčaj vzpriamene, drž hlavu hore, maj rovný chrbát a pozeraj dopredu, nekrč sa a nehľaď do zeme. Neobzeraj sa veľmi okolo seba, aby si nevyzeral, že máš strach a že sa bojíš.
Pokiaľ cítiš strach, skús sa zhlboka nadýchnuť a potom zhlboka vydýchnuť - uvoľňuje to svaly a zbaví ťa to napätia a trochu aj strachu. V prípade šikanovania nepokúšaj sa brániť sám. Ujdi od útočníkov a začleň sa do skupiny ostatných spolužiakov alebo priateľov. Nereaguj na slovnú agresiu (výsmech, urážky a pod.). Zachovaj obranný postoj bez nepriateľstva. Cez prestávky buď v prítomnosti dospelého alebo svojich spolužiakov. Podľa možnosti sa vyhýbaj miestam, kde ťa šikanovali. J. Canfield a M. Hansen hovoria: „Nikdy nie je príliš neskoro mať šťastné detstvo alebo šťastnú životnú skúsenosť.”
Autor: Š. Blažková