Poliklinika v Turzovke poskytovala starostlivosť pre spádovú oblasť Horných Kysúc, čo predstavuje zhruba 35 tisíc obyvateľov. Aj čo sa týka pohotovosti, ktorá od l. januára v Turzovke už takisto nefunguje, ide o nezmyselné rozhodnutie, aby kvôli nej museli ísť až do Čadce. Paradoxom je, že, napríklad, zubná pohotovosť v Čadci funguje cez týždeň len do osemnástej hodiny, cez víkend do dvanástej. Potom nezostáva iné, než cestovať kvôli boľavému zubu až do Žiliny. Pre obyvateľa našej obce to znamená päťdesiat kilometrov tam a päťdesiat naspäť,“ hovorí s rozhorčením v hlase starosta Korne Jozef Kontrík.
„My sme sa o tom, že sa zrušila pohotovosť, dozvedeli len „z rečí“ a oficiálne ex post listom, ktorý sme dostali zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) po Novom roku. Okrem zrušenia Lekárskej pohotovostnej služby skončila aj poliklinika ako právny subjekt. Zostala teda len budova, kde si súkromní lekári vykonávajú v prenajatých priestoroch svoju prax. Podrobnejšie vysvetlenie príčin a dôvodov, ktoré viedli ŽSK k týmto krokom sme nedostali,“ uviedol pre MY Kysucké noviny prednosta Mestského úradu v Turzovke Kamil Kobolka. Podľa neho každý takýto zásah do služieb pre občanov tej či onej obce, mesta, samosprávy by mali s nimi prerokovať.
„Mesto sa listom obrátilo na predsedu Juraja Blanára ešte v decembri 2006 a opakovane, hneď po Novom roku, no na žiadosť o vysvetlenie zatiaľ nikto nereagoval. Už niekoľko rokov sa Mesto Turzovka snaží naplniť ustanovenia právoplatného rozhodnutia o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia „Poliklinika Turzovka“ ešte z roku 2002, pretože toto rozhodnutie k dnešnému dňu nik nezrušil. Bezúspešne. Je však zarážajúce, že dochádza k prenájmom a rušeniu časti polikliniky a to bez vedomia mestskej samosprávy a čo je najhoršie, z neoficiálnych zdrojov sa dozvedáme o údajnom majetkovom prevode respektíve jeho dlhodobom prenájme.
Obyvatelia mesta Turzovka aj obcí Horných Kysúc sú rozhorčení takýmto prístupom. Potvrdili to aj starostovia jednotlivých obcí na pracovnom stretnutí Združenia miest a obcí horných Kysúc, ktoré sa konalo 9. januára. Občania sa pýtajú prečo, no na ich otázky im bez zásadného postoja a vydania stanoviska ŽSK dnes samospráva nevie odpovedať,“ dodáva K. Kobolka.
Na problém v súvislosti s poliklinikou a pohotovostnou službou sme sa spýtali hovorcu ŽSK Petra Kubicu. Ten hovorí, že neporušili žiaden zákon, naopak, zrušenie polikliniky súvisí práve s jeho dodržiavaním. Okrem iného spomína transformáciu polikliník „Zrušila sa síce poliklinika, ale budova funguje ako zdravotné stredisko, kde pracujú neštátni lekári – živnostníci.
Títo ani neboli zamestnancami polikliniky. My sme zabezpečovali správu a chod. A tieto činnosti sme zrušili. Budova patrí nám, no lekári nie, ale nepatrili ani predtým. Teraz nebudeme platiť účtovníčky a vynakladať peniaze na prevádzku. Ušetrené financie však môžeme použiť, napríklad, na obnovu budovy,“ vysvetľuje P. Kubica. Na margo zrušenej lekárskej pohotovostnej služby hovorí, že nebol o ňu zo strany lekárov záujem.
„Bola aj veľmi málo využívaná. Napokon, v Turzovke sídli Rýchla zdravotná pomoc a tak pacientom má kto v akútnych prípadoch pomôcť. To, že ľudia z tejto časti Kysúc budú využívať pohotovosť v Čadci má pre nich aj výhody. Veď takmer vždy treba urobiť röntgen, odborné vyšetrenia, či vybrať lieky a to sa v Turzovke nedalo. Chorí boli aj tak väčšinou nútení navštíviť nemocnicu v Čadci,“ dodáva P. Kubica.
