Moje spomienky na krajinu tulipánov – Holandsko, ale najmä Amsterdam, sú čerstvé a tak ich chcem z časti priblížiť... Po deväťdesiatich minútach v oblakoch na pravidelnej linke Bratislava – Amsterdam sme pristáli na letisku v Schiphole, ktoré patrí k jednému z najväčších letísk v Európe. Je ťažké uveriť, že je vybudované 6 metrov pod úrovňou hladiny mora. Holanďania unikátnym spôsobom vysušili asi štvrtinu svojho terajšieho územia za pomoci systému mlynov a hrádzí. Cesta do metropoly Holandska sa predĺžila o ďalších 15 minút vlakom a doviedla nás na centrálnu stanicu.
Privítal nás dážď...
Aj napriek nemilému privítaniu v podobe dažďa sme boli plní očakávania ... Neskôr sme zistili, že dážď vlastne patrí v Holandsku k životu tak ako bicykle, ktorých nespočetné množstvo zaplavuje každú ulicu. Sú všade - na parkovisku, len tak pohodené pri domoch či múrikoch. Sú najčastejším spôsobom prepravy po útlych uličkách, kde sme obdivovali jedinečnú architektúru domov. Sú postavené akosi nakrivo - so šikmenou fasádou. V minulosti sa tak stavali zámerne, aby sa zamedzilo poškodeniu fasád domov, nakoľko sa cez okná sťahoval nábytok. Táto metóda sťahovania sa v starých domoch používa dodnes, dokonca sme mali šťastie vidieť to na vlastné oči. Na priečelí domu je zavesený hák na upevnenie lana, pomocou ktorého sa nábytok vyťahuje na vrchné poschodia.
Skutočné Benátky severu...
Celé mesto lemuje spleť kanálov - grachtov a domáci, ale najmä turisti, sa po nich prepravujú vodnými taxíkmi. Nezabudnuteľným zážitkom pre nás bola večerná plavba plná svetiel, osvetlených mostov - skutočné Benátky severu, ktoré človeka doslova pohltia. Okrem svietiaceho večerného mesta tu žiarili aj oči zvedavých turistov motajúcich sa po najznámejšej ulici – Red Light District - s chabo odetými prostitútkami vo výklade. Ďalšie dni sme sa zaoberali „obliehaním“ amsterdamských múzeí, ktorých počet sa pohybuje okolo štyridsiatky. Rembrantovo múzeum, Willet – Holthuysen – múzeum, Heineken múzeum, Nemo Technology Center, Múzeum Hašiša a mnohé iné, ktorých návšteva skutočne stojí za to. Možnosť výberu je veľká, len nie všetky sú cenovo prijateľné.
Zvláštnu atmosféru mala prechádzka po amsterdamskom trhovisku. Predávali tu snáď všetko, od obnoseného šatstva, cez rôzne nepotrebné predmety, až po suveníry, medzi ktoré nepochybne patria dreváky a drevené tulipány...
Veľmi rušnými centrami v meste sú námestie Dam s kráľovským palácom a námestie Leidseplein.
Rozlúčka s hlavným mestom...
Blížil sa víkend a možnosť ubytovania v meste bez rezervácie sa rovnala bodu mrazu, preto naše ďalšie kroky viedli juhozápadne od centra mesta do kempu, ktorý bol situovaný na konci obrovského parku s názvom Amsterdamse Bos. Po piatich kilometroch chôdze po 950 hektárovom parku sme dorazili do kempu, kde sme sa stretli s ľuďmi z rôznych kútov sveta – USA, Litva, ČR - všetci prišli objavovať tajomstvá Holandska. My sme tiež pokračovali v objavovaní krajiny a to za pomoci požičaného bicykla. Pomohol nám dopraviť sa do mesta Zandvoort, na konci ktorého sme sa kochali pohľadom na nekonečné a rozbúrené more. Pláže v neskorej jeseni už boli opustené a zívali prázdnotou.
Cestou sme obdivovali veterné mlyny, ktorých rozprávková krása je pamiatkou na minulosť...
Je celkovo obdivuhodné, ako sa v krajine minulosť dokonale zladila s prítomnosťou a to najmä vďaka architektúre.
Holandsko sa často označuje ako miesto slobody, hriechu či legálnych drog. Mala som však pocit, akoby závany týchto slov smerovali najmä na turistov, pretože krajina a jeho obyvatelia si žijú svoj život.
Autor: Marcela Minarčinová
