Odpoveď znela – hory, sneh, bryndzové halušky a pivo. Najskôr však návštevu predstavíme. Sandrine Coum má 23 rokov a je Francúzka, dvadsaťdvaročná Loes Lambooij pochádza z Holandska, a dvojica – dvadsaťročný Diogo Garcia Gomes a devätnásťročná Gisele Vilas Boas sú z Brazílie. Ide o dobrovoľníkov, ktorí prišli na ročný pobyt na Slovensko.
Konkrétne na Kysuce, v rámci projektu Európskej únie Mládež. Ako nám povedala zakladateľka organizácie KERIC v Čadci, ktorá má pod palcom európsku dobrovoľnícku službu, Miriam Petríková, program EÚ Mládež ponúka mladým ľuďom vo veku 18 – 25 rokov možnosť pôsobiť šesť až dvanásť mesiacov v ktorejkoľvek krajine EÚ. Konkrétne ako dobrovoľník, v neziskovej organizácii podľa vlastného výberu. Na rozdiel od au-pair alebo charitatívnych aktivít je dobrovoľnícka služba zameraná najmä na rozvoj jedinca. Cieľom je, aby počas projektu získal čo najviac skúsenosti a nových zručností, ktoré mu v budúcnosti pomôžu uplatniť sa. Keric je nielen hostiteľskou organizáciou EDS, ale aj vysielajúcou. „Za to, že sa zúčastníte na Európskej dobrovoľníckej služby nič neplatíte. Práve naopak, vysielajúca organizácia KERIC dobrovoľníkovi z financií programu Mládež hradí cestovné náklady, poistenie a jazykovú prípravu na dobrovoľnícku službu.
Počas pobytu v zahraničí mu financuje ubytovanie, stravu, lekára, vreckové a iné mimoriadne výdavky. Okrem toho mu hostiteľská organizácia v zahraničí zabezpečí jazykový kurz. Od dobrovoľníka sa neočakáva žiadna špeciálna schopnosť alebo zručnosť. Dôležitá je chuť učiť sa a získať nové skúsenosti. Prioritou sú mladí ľudia, ktorí by sa z rôznych dôvodov do podobných aktivít nemohli zapojiť (nezamestnaní, mladí ľudia zo sociálne slabších rodín, malých obcí a podobne),“ vysvetľuje M. Petríková.
Naša „štvorka“, ktorá prijala pozvanie, sa raduje zo snehu. Ten síce prechodne zmizol, ale užili si ho začiatkom novembra, keď sa krajina odela do bieleho. Sandrine pochádza z Bretónska a naznačuje rukou, že snehu, ak vôbec je, tak len veľmi máličko. Aj Holanďanka Loes sa zasmeje pri otázke, či vie lyžovať. Vraj to raz skúšala pred domom. Dolu to vraj išlo, no hore nie. A tak to vzdala. Nuž a Brazílčania Diogo a Gisele si ten novembrový skutočne vychutnali. U nich totiž nič také nevidia...
A čo si myslia o Slovákoch? Diogo a Gisele hovoria, že vyzerajú na prvý pohľad vážni. Pridáva sa Loes, ktorá dodáva, že keď sa s nimi človek lepšie zoznámi, sú ústretoví, láskaví a milí. Jej sa však zdá, že vzrastom primalí. Možno aj preto, že ona je poriadne urastená dievčina. Na potulkách Kysucami a okolím sa im prihodili aj všelijaké kuriózne veci. Sandrine sa napríklad veľmi začudovala, keď išla po ulici a chcela vyhodiť smeti do odpadkového koša. Zistila, že tieto vyrobila francúzska firma. Konkrétne boli vyrobené pre komunitu mesta Brest. Je to hlavné mesto Bretónska a rodné mesto Sandrine. Ako sa ocitli v Čadci, netuší. Aj Loes prichádza so svojou troškou do mlyna. Presnejšie, do debaty o veselých zážitkoch.
Hovorí, že správy sa tu šíria rýchlosťou blesku. Keď išla z Kýčerky, stretla muža, ktorý krvácal. Rýchlo mu podala telefón, aby si privolal záchranku. Paradoxom je, že v Kericu už o jej dobrom skutku vedeli skôr, než tam dorazila a mohla im o tom porozprávať. Diogovi sa zasa páčilo na istej diskotéke. Objednal si whisky s piatimi kúskami ľadu. Doniesli mu kocku ľadu a päť whisiek. Brazílčanka Gisele sa vybrala s priateľkami do Žiliny na hokej. Keď sa pýtali kde je vchod, každý im ukazoval niekde inde a tak chodili stále dookola okolo štadióna. Keď zavolala domov, jej príbuzní sa smiali, že bola na hokeji, no na futbale, ktorý je v Brazílii národným športom, ešte nie. A čomu sa veselá štvorica venuje? Aktivít je neúrekom. Okrem iného chodia na základné školy i stredné školy, kde pomáhajú s výučbou cudzích jazykov. Sandrine napríklad učí deti v Kericu žonglovanie. Pomáha aj mažoretkám, pretože sa tomu v minulosti venovala profesionálne.
Učí tiež dekorovať šatky, tašky, vyrába s deťmi hudobné nástroje. Loes učí angličtinu, nemčinu, venuje sa medzinárodným mládežníckym výmenám. Diogo hrá na gitaru a vyučuje brazílsku hudbu aj deti. A ešte sa im snaží vštepiť základy portugalského jazyka. Ani Gisele nesedí za „pecou“. Má na starosti takzvané materské centrum, detský klub, učí angličtinu a spravuje web stránku pre Keric. V Kericu je rušno celý deň. Deti tu chodia na kurzy angličtiny, počítačové či ďalšie kurzy. Konajú sa tu zaujímavé workshopy, všetci tu môžu používať internet a využívať ďalšie služby. Denne sem prichádza až okolo stovky detí rôzneho veku.
Keďže predo dverami stoja Vianoce, spýtali sme sa našich cudzokrajných návštevníkov aj na pochúťky, ktoré sa objavujú na stole u nich doma. Sandrine hovorí, že na štedrovečernom stole u nich nesmie chýbať husacia pečienka, ktorá sa podáva s toustami a figou. K dispozícii sú tácky s plodmi mora, moriakom a vynikajúcou sladkou roládou. A pije sa dobré šampanské. Loes z Holandska spomína, že u nich je dôležité to, aby sa pri stole stretla celá rodina. Jedia sa jedlá, ktoré sa bežne nepodávajú po celý rok.
Nezabudne však spomenúť chutného lososa. Nuž a v Brazílii, kde panuje počas Vianoc horúce leto, sa podáva ryža, fazuľa, maličké hranolky s majonézou, v ktorej je šunka, syr, mrkva. Pochutnávajú si aj na bravčovom pečenom mäsku, sladkostiach vyrobených z broskýň a ovocí. Špecialitou je vyprážaný chlieb vo vajíčku so škoricou. Všetci, ktorí sa chcú viac dozvedieť o medzinárodných Vianociach, môžu prísť 15. decembra od 9. do 16. hodiny do KERIC-u. Uvidia šikovné ruky štyroch zahraničných študentov, ktorí budú pripravovať všakovaké špeciality. Nuž a keď budete mať štipku šťastia, možno sa vám čosi z ich dobrôt aj ujde. Stačí len prísť...