V priebehu niekoľkých pár minút prišla o svoje celoživotné úspory. Odvtedy sa jej už dosť podlomené zdravie ešte zhoršilo. Pri živote, ako hovorí, ju držia len silné lieky. V osudné ráno vstala krátko pred šiestou hodinou a zapla si tranzistor. Bez toho, aby v izbe rozsvietila, počúvala správy.
Ešte pred ich koncom sa vybrala s košom pre drevo do drevárne. Vošla aj do maštale, odkiaľ chcela vypustiť dve sliepky, ktoré boli jej spoločníčkami. So slzami v očiach hovorí, že každý večer ich „po pánsky“ musela odniesť na bidlo. V to ráno sliepok nebolo. Zbadala však vrece a keď ho otvorila, bola tam jedna sliepočka, druhú našla pod valovom. Kým im pomáhala zo zajatia, počula silno buchnúť dvere. Zlodej, ktorý sa pravdepodobne ukryl v humne, ju v chlieve zatvoril. Zúfalá žena sa snažila dostať von. Napokon sa vytlačila von cez malé nezasklené okienko, ktoré bolo z druhej strany zabezpečené proti škodnej zveri štyridsaťpäťkilovou betónovou tvárnicou.
Tú sa jej našťastie podarilo odtlačiť. Zlodeja, ktorý vychádzal z jej domu, videla už pri úteku. Nešťastná žena zistila, že jej z kuchyne zmizla peňaženka, kde mala 120 korún. Horšie to bolo v spálni, kde jej zlodej ukradol zo skrine 27 tisíc a zo sekretára 70 tisíc korún. Stará pani je zúfalá, peniaze mala odložené na pohreb, časť chcela ponechať svojím príbuzným. Akoby nešťastia nebolo v ten deň dosť, jednu sliepku jej roztrhal jastrab. Okradnutá žena má podozrenie, kto by mohol byť páchateľom a oznámila to polícii. Úlohou policajtov teraz je, aby zistili, kto bol skutočným páchateľom. Stará žena dúfa, že to bude čím skôr, aby ešte aby čo – to z peňazí uvidela...