.
Drotária do 21. storočia bol názov podujatia, ktoré sa 22. 11. 2006 konalo v Čadci. Boli naň prizvaní predstavitelia miest a obcí, ktoré majú drotársku tradíciu, umelci, kultúrni pracovníci a kysuckí rodáci, ktorí by mohli napomôcť šíreniu a zužitkovaniu tejto ojedinelej tradície pre budúce obdobia i v nadväznosti na kultúru či cestovný ruch. Podujatie bolo venované aj 90. narodeninám Karola Guleju, obdivuhodného Slováka žijúceho v Nemecku, ktorý sa drotárstvu intenzívne venuje už 60 rokov a spisovateľovi Vladimírovi Ferkovi, ktorý je jedným z tých, vďaka ktorým sa zachovalo aj v literatúre. Organizátormi seminára boli Kysucká kultúrna nadácia Bratislava, Žilinský samosprávny kraj, mestá Čadca, Turzovka, obce Dlhé Pole, Veľké Rovné, Vysoká nad Kysucou a Zákopčie.
Niesol sa v duchu drotárstva ako fenoménu využiteľného aj v súčasnosti, v cestovnom ruchu, kultúrnej turistike či širšom hospodárskom zábere. Na to, aby ním naozaj ostalo, je potrebné, aby sa spojili viaceré aktivity tých, ktorí v drotárskom remesle niečo urobili, aby sa pokúsili vytvoriť dohromady spoločný projekt, ktorý by územie Drotárie označil ako celistvé územie od Bytče na Kysuce.
„Prínos tohto podujatia je podľa mňa v tom, že si jednotlivé drotárske dediny uvedomili, že je nevyhnutná ich spolupráca. Druhým, pre mňa dôležitým výsledkom je to, že spolu s Jozefom Michtalíkom z Veľkého Rovného, pripravíme moju poslednú rehabilitačnú akciu - vytvorenie múzea Drotárie v tejto obci. Robia sa už prípravy, takže v priebehu 2 - 3 mesiacov by sa mohli vytvoriť prvé oddelenia,” hovorí Karol Guleja. Podľa neho si predstavitelia obcí uvedomujú drotárske dedičstvo a dospeli k názoru, že je potrebná spolupráca a najmä dobrá vôľa.
„V budúcnosti by som rád vydal knižku spomienok na môj výskum, v ktorej chcem drotárstvo predstaviť ako šíriteľa francúzskej revolúcie v období, keď len drotári mali voľný pohyb po Európe, roznášali idey slavianstva, slovensko - české za krutej maďarizácie, mám mnoho materiálov aj z vojenského ústavu v Prahe, podľa ktorých drotári boli v exilovej vláde v Petrohrade a po vyhlásení revolúcie sa stali nepriateľmi monarchie. Slovensko nedoceňuje drotársku históriu, čo je chybou aj spisovateľov, že sa tejto tematike nevenujú, akoby sa hanbili za drotárstvo. No sú i ľudia, ktorí sa k národu drotárov hrdo hlásia,” dodáva K. Guleja.
Pokiaľ by sa územie Drotárie, teda miest a obcí s drotárskou minulosťou, podarilo označiť veľkými drôtenými artefaktami, vytýčiť cyklo a turistické trasy po miestach, kde drotári tvorili, žili s pôvodnou architektúrou, po niekoľkých rokoch by značka Drotárie mohla byť celoplošná a každá obec by si nadväzne mohla urobiť svoj vlastný projekt príťažlivý pre cestovný ruch. Väčšina účastníkov sa teda zhodla v tom, že Slovensko nedoceňuje svoju drotársku tradíciu. Aby sa tak stalo, je potrebné ťahať za jeden povraz, respektíve drôt. Tak tu teda platí podobenstvo o Svätoplukových prútoch, v tomto prípade rozhodne drôtených.
