Pondelok, 15. august, 2022 | Meniny má Marcela

Didero nie je Diderot

V Kysuckom Novom Meste pracuje pri Mestskom kultúrnom dome už dvadsať rokov divadelný súbor Didero.

Pri jeho zrode stál učiteľ a divadelník v jednej osobe Pavol Zátek, s ktorým sme
sa porozprávali o úspechoch, prekážkach, deťoch, hraní a čo znamená pre Didero divadlo.

Priblížite nám váš divadelný súbor? Čo znamená názov Didero?
Vznikli sme v roku 1986. Našou prvou hrou bola Lietajúca trieda od Jozefa Mlejnka. Potom sme si začali robiť hry sami. V súbore sa vystriedali štyri generácie detských hercov, teraz nastupuje piata, dokopy viac ako stosedemdesiatšesť detí. Každá generácia mala svoje výrazné osobnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Nacvičili sme devätnásť hier a dve miniatúry. Didero je skratka Divadla detských rozprávok a vymyslela ju naša členka Mirka potom, ako som v druhom roku nášho fungovania vyhlásil, aby sme našli názov súboru. Perličkou je, že na súťažiach si náš názov porotcovia mýlili s filozofom Denisom Diderotom, takže som to vždy musel vysvetliť.
Odkiaľ ste čerpali námety vašich divadelných hier?
Hrali sme o tom, čo deti trápi: priateľstvo, láska, rodina, sklamania v rodine, v škole, o vlastnostiach, ktoré nás obklopujú, ale aj veľmi závažné veci ako rozvod alebo drogy. Zaoberali sme sa otázkami, ktoré ich trápili v tej-ktorej dobe. Keď sme tvorili etudy, čerpali deti zo svojich skúseností, z toho, čo poznali a čo ich trápilo či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Potom sme spoločne vybrali to, čo bolo dobré a tak sme vymysleli hru. Hra sa rodila z ich problémov a to boli tie najkrajšie predstavenia. Nikdy sme nemali šepkára, lebo sme hrali, čo sme si vymysleli a o to jednoduchšie sme si to zapamätali.
Hovoríte, že divadlo vychováva...

SkryťVypnúť reklamu

Proces tvorby hry postupne menil aj deti. Keď sme sa stretli po dvadsiatich rokoch s bývalými členmi Didera, spomínali, čo ich na divadle bavilo. Nešlo im len o to, že idú vystupovať, ale priťahovalo ich, že keď prišli do divadla, všetci boli na nich dobrí, že to bol pre nich taký ostrov. Tešili sa, že si prišli odpočinúť, že môžu rozoberať svoje krivdy a rozprávať o svojich problémoch, o tom, čo ich v živote čaká. Priznali sa, že mnohokrát vo svojom živote čerpali zo skúseností, ktoré získali v divadle. Keď robíme nejakú akciu, s radosťou prídu a ja vidím, že ich divadlo stále baví.

Ktoré boli vaše najúspešnejšie hry? Kde všade ste vystupovali?
Medzi najúspešnejšie patrí Ach tá Dana z roku 1989, Bohatstvo v starom dome z roku 1991, na celoslovenské súťaže sme prerazili aj s hrou Keby... alebo Vladárovo kýchnutie. Úspešné boli miniatúry Črepiny, Nové šaty. S hrou Smetisko sme sa zúčastnili na prehliadke biblických a duchovných hier Močenok. Tento rok sme mali vydarené Kuboviny, s ktorou sme vystupovali na Kremnických gagoch. Vystupovali sme v Poľsku, v Srbsku, v Čechách. Mohli sme ísť do Turecka na svetový divadelný festival, ale vtedy ešte fungovala federácia a práve v ten rok vychádzal rad na český súbor.

SkryťVypnúť reklamu

Didero má dvadsať rokov. V akom duchu sa niesli oslavy?
Stretlo sa nás okolo osemdesiat ľudí, zástupcov zo všetkých generácií. Večer sa začal prezentáciou, premietali sme našu históriu, na nainštalovaných paneloch bola zdokumentovaná celá činnosť súboru. Hostia si mohli prezrieť diplomy, fotografie, scenáre, články, ktoré o nás napísali noviny, bulletiny zo súťaží. Raz na skúške som dal deťom veľký papier s otázkou, čo je pre nich divadlo. Boli tam rôzne myšlienky, ale jedna z nich sa mi veľmi páčila a rezonuje mi v pamäti dodnes. Divadlo nás všetkých spája a robí nás lepšími. Nepamätám si, kto to napísal, ale trafil klinec po hlavičke. Túto myšlienku som zvolil aj za motto večera.

Pripravili ste si nejakú lahôdku pre svojich divákov?
V tomto mi veľmi pomohla Gabika Gavláková, ktorá sa angažovala vo všetkých oblastiach od režírovania až po herecký výkon. Navrhla, aby sme vytvorili pri tejto príležitosti niečo nové. Výsledkom spoločného úsilia bola hra Tracyho tiger, v ktorej si zahrali herci zo všetkých generácií od tridsať do pätnásť rokov. V hre sa mohol každý spoznať, bolo tam všetko, čo robí Didero Diderom. Nehrali sme o tigrovi, akoby vyplývalo z názvu, ale o tom, že každý má svojho tigra a ten môže byť pre každého niečo iné. V našej hre to bola láska. Keď si prečítate Sanaroyana svojimi očami a svojím srdcom, môže vám vyjsť úplne iný tiger.
Pri takýchto príležitostiach býva zvykom odmeňovať a poďakovať za zásluhy.
Moje veľké poďakovanie patrí môjmu prvému režisérovi a pedagógovi, s ktorým som divadlo hrával päť rokov a dva roky som mu robil asistenta, pánovi Dušanovi Čuntalovi, dnes učiteľovi na dôchodku, ďakujem Marte Letovej, ktorá bola metodičkou Okresného osvetového centra v Čadci a ktorá ma povzbudila, aby som si založil vlastný súbor. Vďaka nej som robil asistenta nebohému Antonovi Šulíkovi. Stretol som množstvo skvelých ľudí ako Elenka Zlatošová Bakošová alebo môj druhý divadelný otec Jaroslav Černý, dramaturg z Ostravy. Čerešničkou na šľahačke je moja manželka Mária, bez ktorej by to nešlo. Keď máte okolo seba ľudí, ktorí vám fandia, ide všetko lepšie.

Aké sú dnešné deti oproti minulým generáciám?
Dnes sa robí s deťmi oveľa ťažšie. Ale problém nie je ani tak v deťoch, tie sú také ako predtým. Hľadajú v divadle ostrov dobrej mravnosti, dobroty, lásky, kde vždy dobro zvíťazí nad zlom a potom hrajú, len dnes to divadlo veľmi nemusia, pretože je to drina. Deti ma vedia nahnevať, len ak niečo vyvedú. Zaškrípem zubami, keď neprídu na skúšku bez závažného dôvodu a ja som ich potreboval alebo ak im na javisku počas skúšky zazvoní mobil... Ale mladosť a zodpovednosť sa spolu neznášajú.
Pracujete ako učiteľ. Popoludní ste opäť s deťmi. Nie je to náročné?
Ja som klasik. Na učiteľstvo sa pozerám tak, ako ma naučil pán Čuntala, že každý učiteľ by mal mať popoludní nejaký koníček s deťmi. Je to rozdiel, pretože v škole ako učiteľ oslovujem síce veľa detí, ale keď s nimi vyjdete na javisko, máte vplyv na všetkých, ktorí si prídu pozrieť predstavenie. Pôsobíte na deti, ale v inom poňatí. Ovplyvňujete ich spoločensky, oslovujete spolu s nimi ľudí a toto ma baví, oslovovať ľudí. Divadlo je pre mňa relax. Okrem toho pracujem už jedenásť rokov aj s postihnutými deťmi. Je úžasné, čo dokážu a pre mňa je to radosť, pokora a obeta pre tieto deti, ľudí a všetko okolo.
Čo je vo vašom živote najdôležitejšie?

Jednoznačne moja rodina. Keď som to chcel urobiť filištínsky, zobral som do divadla deti so sebou. Našťastie máme v rodine divadelné gény a naše deti to zdedili po predkoch. Potom je to robiť dobro a toto divadlo umožňuje, aj keď odráža realitu. Vyčítajú mi, že keď v hre zvíťazí dobro nad zlom, je to predidaktizované a vychovávam. Ale my robíme hry tak, aby ľudia museli premýšľať. Nevadí, ak niekto tomu neporozumie. Dôležité je, že sa nad tým zamyslel a v konečnom dôsledku nerozmýšľal o hre, ale o realite, o vlastnostiach a o spoločnosti, aká je.

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  2. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom.
  3. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  4. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  5. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  6. Trenčín potrebuje nový impulz!
  7. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  8. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 20 454
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 15 636
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 588
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 743
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 3 812
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 2 495
  7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 2 102
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 077

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Sushi nie je vždy diétne jedlo
  2. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa
  3. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Jánošíkove diery, Terchovské srdce
  4. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (2.)
  5. Ján Serbák: Nová adrenalínová atrakcia na tyrkysovom jazierku v lome Beňatina
  6. Marian Nanias: Jadrová energia - Múdrosť je viac ako hrubá sila.
  7. Peter Remeň: Vodná nádrž Čierny Váh (horná)
  8. Jaroslav Polaček: Zo schátranej telocvične sme vytvorili moderné centrum úpolových športov
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 56 770
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 067
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 892
  4. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 807
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 525
  6. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 4 804
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 803
  8. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 3 575
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Jasne a s čistým štítom!

V majstrovstve regiónu spomedzi Kysučanov neprehral nik.


10 h
vandali otočili dopravné značenie

Problémy spôsobili vo Svrčinovci aj v Čiernom


13. aug
Obec Skalité a Farská charita Skalité spojili sily pre pomoc ľuďom v núdzi.

PET fľaše by mali končiť v zberných automatoch, mnoho z nich putuje do koša.


13. aug
Dobré správy z MY

Stop negatívnym správam. Posielame výber pozitívnych a zaujímavých článkov z rôznych regiónov po celom Slovensku.


11. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Každá jedna obložená misa je originál.


11. aug

Vodu nemá Štiavnica ani Demänovka. Prepadla sa pod zem.


12. aug

Tajomstvo vedela odhaliť dotykom rúk, pohľadom a správnymi otázkami.


Cyril Urban 13. aug

Ak nosíte vodu z potoka vo vedrách, nič sa nedeje, ak využijete čerpadlo bez schválenia, hrozí vám pokuta.


12. aug

Blogy SME

  1. Michael Achberger: Sushi nie je vždy diétne jedlo
  2. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa
  3. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Jánošíkove diery, Terchovské srdce
  4. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (2.)
  5. Ján Serbák: Nová adrenalínová atrakcia na tyrkysovom jazierku v lome Beňatina
  6. Marian Nanias: Jadrová energia - Múdrosť je viac ako hrubá sila.
  7. Peter Remeň: Vodná nádrž Čierny Váh (horná)
  8. Jaroslav Polaček: Zo schátranej telocvične sme vytvorili moderné centrum úpolových športov
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 56 770
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 067
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 892
  4. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 807
  5. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 5 525
  6. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 4 804
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 803
  8. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 3 575
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu