Na chodeckých ultravytrvaleckých pretekoch na 100 km v talianskom Scanzorosciate neďaleko Bergama si úspešne počínal aj slovenský reprezentanti. Peter Tichý z Kysuckého Nového Mesta vo svojom ôsmom štarte na tomto podujatí skončil štvrtý časom 9:29:36 h, keď bol takmer o 10 minút lepší ako minulý rok.
- Dokázali ste, že ešte stále patríte k výrazným osobnostiam atletického sveta. V Taliansku ste na 100 km obsadili vynikajúce 4 miesto. Aké sú vaše pocity z preteku?
- Veľmi dobré. Po všetkom, čím som v tomto roku prešiel, počnúc zraneným kolenom od novembra minulého roka do februára, cez zapálenú achilovku po Záhoráckom maratóne až po vyše skoro dvojmesačný výpadok kôli stehennému svalu musím byť s tohtoročnou sezónou veľmi spokojný.Chodecká 100-vka v Taliansku, keď som ešte v auguste neveril, že budem štartovať, bola už len povestnou čerešničkou na torte. Aj keď, momentálne som možno po nej fyzicky zničený viac ako po iné roky, keď som mal viac natrénované, vnútorne som uspokojený, pretože som sa presvedčil, že v prípade vydarenejšej prípravy som schopný bojovať aj o víťazstvo.Veď v tomto roku som napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam v príprave zaostal za víťazom, svetovým rekordérom Viktorom Ginkom najmenej z doterajších deviatich štartov.
- Na 100-vke sa objavujete pravidelne, vidíte nejaké zmeny v organizácii po minulé roky?
- Od prvého ročníka v roku 1998, kde som mal aj ja premiéru na 100 km trati, musím uznať, že každoročne je organizácia a starosttlivosť o pretekárov na vyššej úrovni. Okrem prvého ročníka, kedy sa chodilo na 10 km okruhu, sa preteká na ťažkom 5 km okruhu s veľa pravotočivými a 180 stupňovými zákrutami viac v centre mesta, kde to je síce pre pretekárov omnoho náročnejšie, ale atraktívnejšie pre divákov. Čo sa týka starostlivosti, tú pozdvihli organizátori na veľmi vysokú úroveň, od ubytovania, stravovania, ktoré je oproti minulým rokom na jednom mieste 100 m od námestia, kde je štart a cieľ, až po srdečnosť a úsmev na každom kroku.
- Kedy bola pre vás trať najnáročnejšia?
- Oproti minulým rokom, kedy som sa nevyhol veľkým krízam, som teraz nezažil. Bol som dobre psychicky pripravený a zúročil som skúsenosti nadobudnuté zo 100 km. Nenechal som sa strhnúť a vyprovokovať súpermi k rýchlejšiemu tempu, bol som si totiž vedomý, že po 60-tich km by som trpel ešte viac. Stačilo mi, že som mal čo robiť s bolesťami úponov a triesel od 40-teho kilometra ako dôsledok málo nachodených tréningových kilometrov. Napriek tomu som bol na 50-tke skoro o 2 minúty rýchlejší ako na jar na M-SR v Dudinciach. Keď porovnám súperov z minulých rokov, prvá desiatka je prakticky tá istá, všetko sú to špičkoví chodci, ktorí svoje krajiny každoročne reprezentujú na svetových podujatiach na 50-tke.
