Zúčastnili sa ho mnohé známe osobnosti kultúrneho a literárneho života.
Aj mňa pozvali na tento týždeň trvajúci festival umeleckého slova a hudby, ale aj akéhosi bilancovania, týkajúceho sa životných osudov i práce literátov z nášho kraja. A tak som nastúpil na jeden z autobusových spojov a tešil som sa, že opäť raz uvidím kúsok sveta, mesto, v ktorom som strávil takmer desať rokov svojho života – ako novinár a neskôr obchodný zástupca súkromnej firmy. Cestou sa okolo mňa mihala krajina pozlátená intenzívnym slnkom babieho leta a spôsobovala v duši nepatrné chvenie. Aj mesto s povestnou Masaryčkou – túto ulicu mnohí volajú pôvodným názvom ešte z čias prvej československej republiky, hoci dostala meno Ulica SNP – a s priestranným Hlinkovým námestím sa kúpalo v lúčoch teplého októbrového slnka.
Všade množstvo ľudí, prechádzky, rozhovory, podávania rúk, život v najvlastnejšom zmysle slova. Cez otvorené priestranstvo som sa dostal na Farské schody, pokračujúce ďalej cez Farskú uličku na Mariánske námestie. A práve tu, v miestnom pastoračnom centre sa konal odborný seminár k nedožitým narodeninám básnika, príslušníka Katolíckej moderny Jána Frátrika. Jeho tvorbu zhodnotili poprední historici a literárni vedci. Spisovateľ, publicista, pracovník Matice slovenskej v Martine Peter Cabadaj spomínal Jána Frátrika ako básnika držiaceho sa všeobecných hodnôt, ktorý sa „vyvíjal výsostne individuálne, nepotreboval sa nikam zaraďovať.“ Vyzdvihol aj jeho prekladateľskú tvorbu. Nadviazal na neho literárny kritik a básnik, predseda krajskej pobočky Spolku slovenských spisovateľov Peter Mišák.
Hovoril, že básnikovi vyšlo pätnásť zväzkov pôvodnej poézie, posledné zbierky mu vydalo Knižné centrum, známe vydavateľstvo Michala Horeckého v Žiline. Literárny historik, kritik a esejista Imrich Vaško rozoberal tému Ján Frátrik a slovenská katolícka moderna. Porovnával básnikovu tvorbu s umeleckými snahami ostatných členov tohto zoskupenia, do ktorého patrili napríklad Rudolf Dilong, Janko Silan, Svetorlav Veigel, Gorazd Zvonický či Ján Haranta, pôsobiaci ako kňaz aj na Kysuciach. Katolícka moderna za čias komunizmu oficiálne neexistovala, jej tvorba sa rozširovala prostredníctvom samizdatov. Na záver si zaspomínal na Jána Frátrika ako príslušníka učiteľského stavu pedagóg František Babiar a zúčastneným premietli dokumentárny film Dobrý deň, básnik od scenáristu Petra Cabadaja a režiséra Ivana Petrovického.
Večer, keď sa Žilina zaodela do fialového plášťa a nad vzdialenými kopcami plávali sýtopurpurové zore, oslavoval v kongresovej sále hotela Slovakia svoje 70. narodeniny známy slovenský básnik Ľubomír Feldek. V príhovore povedal, že súčasťou literárneho festivalu je „ochutnávka poézie, vín a syrov.“ Zaspomínal si aj na svojho priateľa Jána Frátrika, ktorý sa narodil v rovnaký deň ako on. Nazývali ho „básnikom lásky“, o čom svedčia jeho verše zo zbierky Vzácna po dúhe: „Nech si ju život na dvoch póloch ťažká,/ príde k nám ako vôňa olivy,/ ako balzam hojivý./ Veď je to LÁSKA.“