Ignorancia knihy mladými nie je v súčasnosti len problémom veľkých miest. Ako nám potvrdila riditeľka Kysuckej knižnice v Čadci Janka Mudríková (na obr.), táto intelektuálna „tvŕdza“ neobchádza žiaľ ani ich inštitúciu.
V Kysuckej knižnici (KK) však nečakajú so založenými rukami, ale rozhodli sa konať. Jedným z konkrétnych krokov, ktoré podnikli v ústrety mladému čitateľovi, je napríklad aj dlhodobý projekt s názvom „Deti a knihy“. V rámci spomínaného projektu tento školský rok zostavili v KK v Čadci komplexný cyklus aktivít, ktoré sa usilujú prehĺbiť vzťah detí a mládeže ku knihám a k čítaniu, dostať tak detské čítanie na kvalitatívne vyššiu úroveň. Viac o tejto ušľachtilej činnosti sme sa dozvedeli od riaditeľky KK v Čadci Janky Mudríkovej, ktorá nám ochotne odpovedala na niekoľko otázok.
Projekt KK v Čadci „Deti a knihy“ má pomôcť nájsť deťom a mládeži stratenú cestu ku knihe. Čo konkrétne ste zo spomínaného projektu realizovali a čo plánujete do budúcnosti?
Domnievam sa a verím, že tá cesta ku knihe, ktorú spomínate, nie je úplne stratená, skôr opomenutá. My sa snažíme a naďalej sa budeme usilovať pomôcť deťom si na ňu spomenúť. V priestoroch KK v Čadci sa nedávno už „rozpútalo“ milé podujatie, ktoré sme nazvali „Čitariáda“, s podtitulom: „Osobnosti mesta čítajú deťom“. Každý deň sa v jednom septembrovom týždni záujemcom predstavili niektoré osobnosti mesta Čadce, aby svojou interpretáciou zabavili poslucháčov a vyrozprávali im niektorý z rozprávkových, dobrodružných a úsmevných príbehov. Súčasťou tohto projektu sú verejné čítania pre deti materských a základných škôl, autogramiády, besedy, výstavy, hry a súťaže, ako napríklad. súťaž o najaktívnejšieho detského čitateľa a mnoho ďalších akcií.
S kým spolupracujete na spomínanom projekte a čo od svojho úsilia očakávate?
Sme si vedomí veľkého významu čítania pre vývoj osobnosti človeka od najútlejšieho veku. Čítanie rozvíja jeho citovú, estetickú, morálnu, mystickú i náboženskú stránku duchovného života. Knižnice majú v tomto smere veľkú moc, aby ovplyvnili čitateľský vkus našich detí. Rodina a škola sú organickými článkami, s ktorých spoluprácou rátame, pretože je v tomto prípade neodmysliteľná. Myslím si, že prvé kroky vo vzťahu ku knihe treba formovať už v materských školách. No najväčšiu pozornosť treba venovať žiakom základných škôl. S touto skupinou súvisí aj náklonnosť k zábavnej, ľahšej kultúre produkovanej masmédiami. K spolupráci na projekte „Deti a knihy“ naša knižnica oslovila aj ďalšie organizácie, predovšetkým školy, školské knižnice, Centrum voľného času. Všetci veríme, že naše úsilie prinesie výsledok v podobe kultivovaného a vzdelaného čitateľa.
Aká je úloha knihovníka v samotnej realizácii vašich vízií?
Zamestnanci knižnice si vytvorili pracovnú skupinu a chodia osobne do škôl a ďalších organizácii združujúcich detí a mládež atak nadväzujú priamy kontakt s potencionálnymi detskými čitateľmi. Je evidentné, že čitateľov, a nielen detských, ubúda. Chceme to zmeniť propágaciou knihy. V tomto smere nám veľmi pomáhajú napríklad i MY Kysucké noviny. Vďaka vnímavým redaktorom už dlhú dobu môžeme zverejňovať oznamy o nových knihách, ktoré sme pre čitateľov zabezpečili. Na prvom mieste je však rodič, neskôr učiteľ, knihovník, kníhkupec, vydavateľ, masmédiá, tlač a rovesníci dieťaťa. Aby do tohto procesu mohol zodpovedne vstúpiť knihovník, musí zhruba poznať aj ostatné názorovotvorné elementy, pretože sa s nimi sprostredkovane dostáva do kontaktu cez požiadavky detského čitateľa. Knihovník v súčasnosti už nie je iba administratívnym zamestnancom, je tvorivou kreatívnou osobnosťou, schopnou verejne vystupovať, organizovať rozličné podujatia (nielen besedu so spisovateľom!), je osvetovým pracovníkom v pravom slova zmysle. A ešte čosi navyše. Musí vedieť urobiť knihe reklamu, aby k nej pritiahol čitateľa, aby ho presvedčil o kvalitách odporúčanej publikácie
Čo je podľa vás príčinou nelichotivého stavu v čítaní u mládeže?
V súvislosti s oblasťou detskej kultúry si musíme uvedomiť, že súčasná doba má dva výrazové znaky, ktoré sú pre detského čitateľa najdôležitejšie. Je to hravosť a vizualizácia. Pod vplyvom masmédií sa aj v knihách dnes dbá na úpravu, na nápadnosť ilustrácií a tlače a pod. Mnohí autori i vydavatelia toto pochopili a už sú na svete knihy, kde ilustrácia nie je iba pasívnym doplnkom textu, je jej účastníkom, rovnocenným prvkom. Útočí sa tak na detskú obrazotvornosť otupenú pasívnym príjmom televíznych programov. Pojem hry sa nechápe úzko ako iba hra autora s čitateľom prostredníctvom textu. Hra je pojem široký a z hľadiska pracovníka knižnice znamená napríklad hru okolo knihy, teda reklamu. Ďalej je to hra s čitateľom, to znamená, že knižnica musí veľmi pohotovo reagovať na požiadavky čitateľa a využívať na to všetky prístupné prostriedky, napr. aj spoluprácu s vydavateľstvom. Bez čitateľov by naše poslanie knihovníka nemalo význam. Proti nášmu úsiliu však tvrdo pracuje dnešná doba, ktorá nepraje čítaniu. A navyše nepraje ani písaniu. Vyvoláva to vážne znepokojenie v tomto smere.
