Minulý týždeň sa niesol v znamení pešej chôdze do školy. Zrejme v mnohých krajinách sú deti pohodlne dovážané priamo pred školu autami. Vozia ich sem rodičia, opatrovatelia. To však rozhodne nie je prípad väčšiny kysuckých detí. Z domovov v odľahlých osadách a kopaniciach obcí sa pešo nachodia až až. Najskôr pešo k autobusu, ktorý ich dopraví do školy, popoludní zas zo zastávky domov.
Ich cesta k dopravnému prostriedku trvá neraz aj hodinu pešej chôdze. Nezáleží na tom, či je zima a či leto. Aj preto sa neraz musia vzdať školských obedov, krúžkov či hrania s kamarátmi pred školou, lebo by domov prišli veľmi neskoro. Nehovoriac o zime, kedy brodenie sa chodníčkami v snehu trvá oveľa dlhšie. A veru ich riadne prefúka. Stalo sa, že unavené deti pár metrov pred domom padli od vysilenia a nebyť niekoho, kto ich zbadal, bolo by to skončilo i tragicky. Takže deti z kysuckých osád majú týždeň pešej chôdze do školy odpustený. Nachodia sa do nej dlhé kilometre. Ktovie, či pre ne niekto vymyslí aspoň jeden deň ľahšej dopravy do školy.
