Pre mnohých ľudí je rakovina stále tabu, hoci sa stala súčasťou nášho života. Každoročne na ňu na Slovensku ochorie vyše 20 tisíc ľudí, takmer 12 tisíc na jej následky zomrie. I tak však vždy existuje nádej. O rakovine hovoríme ako o civilizačnej chorobe. I keď dodnes celkom dobre nepoznáme príčiny vzniku rakoviny, poznáme rakovinotvorné vplyvy, ktoré sú predovšetkým civilizačné. Súvisia najmä so životným štýlom, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sa stalo fajčenie, alkohol, nezdravý spôsob stravovania.
„Najznámejším karcinogénom je decht, ktorý vzniká pri horení. Je vedecky dokázané, že dlhoročné fajčenie približne 20 cigariet denne spôsobí rakovinu pľúc. V kombinácii s tvrdým alkoholom zapríčiňuje aj rakovinu v oblasti hlavy - krku, hltana, hrtana hlasiviek či dutiny ústnej,” hovorí primár onkologického oddelenia Pavol Lamoš. Možno je namieste otázka, prečo na rakovinu pľúc ochorejú aj nefajčiari. „Každý z nás má určité predispozície, istú imúnnosť voči rakovinotvorným vplyvom,ktorú sme zdedili po rodičoch. Ak je táto obranyschopnosť voči rakovinotvorným vplyvom menšia, človeka viac ohrozuje zlé životné prostredie, fajčenie, ionizujúce žiarenie, jadrové výbuchy, strava bohatá na tuky, chudobná na vlákniny, nedostatok ovocia, zeleniny v jedálnom lístku.”
Keďže existuje asi 200 typov buniek, môže byť rovnaký počet druhov rakoviny. Napríklad , rakovina prsníka môže mať niekoľko druhov. V rámci Slovenska, na Kysuciach je situácia rovnaká, je na prvom mieste v počte výskytu rakovina hrubého čreva a konečníka. U mužov dominuje rakovina pľúc a u žien rakovina prsníka. Ženy však dostihujú mužov i v rakovine pľúc. V minulosti boli konzervatívnejšie, menej holdovali alkoholu, neprejedali sa, nefajčili v takej miere ako dnes. Rakovina pľúc čoraz častejšie postihuje aj partnerky fajčiarov - nefajčiarky. Dlhodobé pasívne vdychovanie cigaretového dymu ju totiž tiež spôsobuje. Navyše na Kysuciach je špecifická situácia i v tom, že muži robili v železiarňach, baniach.
Fajčenie a práca v prašnom prostredí dávali pľúcam poriadne zabrať. „Na začiatku minulého storočia nebol výskyt rakoviny konečníka a hrubého čreva taký rozšírený. Bolo to najmä vďaka tomu, že ľudia konzumovali viacej obilnín (krúpy, ovos, pohánka, proso) a strukovín. Vtedy človek prijal v potrave denne asi 100 g balastných látok. Dnes je to asi len 20 gramov. Výživa chudobná na balastné látky je škodlivá, lebo časť zotrvania zvyškov potravy v čreve je dlhší ako pri vlákninovej strave. Naopak bolo viac rakoviny žalúdka, pretože vtedy nepoznali chladničky a konzumovali neraz pokazenú stravu,” pokračuje Pavol Lamoš. Na prvý pohľad by sa zdalo, že ľudia na vidieku, nebodaj na kopaniciach, sú pred civilizačnými vplyvmi viac chránení ako ľudia v mestách. Nie je to však úplne tak.
Súčasťou životného štýlu je doma pálený tvrdý alkohol, zabíjačkové špeciality, jedlá bohaté na tuky, konzervované údením. Katastrofa pre tráviace ústrojenstvo. V mestách sa na našom životnom štýle azda viac podpisuje stres. Môžeme ovplyvniť stravovanie, obmedziť fajčenie a konzumáciu alkoholu, ťažko však zaženieme strach o prácu, zmenšíme pracovné napätie, zahodíme za hlavu problémy v rodine. Na stres sme jednoducho prikrátki. Keď sme pri stravovaní, napríklad ani tak obľúbené grilovanie na drevenom uhlí nie je celkom v poriadku. Spaľovanie a jeho splodiny obsahujú rakovinotvorné látky. Dôležité je, aby sa tuk, stekajúci z mäsa nepálil na pahrebe. Rovnaký princíp je i pri fajčení. Nikotín spôsobuje návyk na fajčenie, samotnú rakovinu však práve decht, ktorý vzniká pri spaľovaní.
„Veľmi nízky výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka je, napríklad, v oblasti Stredozemného mora, čo je dôsledok zdravšieho životného štýlu. Ľudia tam žijú pokojnejšie, nenaháňajú sa tak, v jedálnom lístku nechýba ovocie, zeleninové šaláty, ryby, zdravší olivový olej,” dodáva primár čadčianskej onkológie. Na Kysuciach rakovina postihuje ľudí nad 60 rokov. Ani mladší však nie sú výnimkou, našťastie, vyskytuje sa len málo prípadov rakovinových ochorení detí. Štatistické údaje onkologického oddelenia čadčianskej nemocnice hovoria, že vlani bolo hospitalizovaných 642 pacientov z okresu Čadca a Kysucké Nové Mesto, z toho až 425 bolo novozachytených, čo je naozaj varovné číslo. V rámci Slovenska sa každoročne zachytí približne 20 tisíc ochorení, z toho 11 tisíc u mužov. “Nikdy nie je pre pacienta jednoduché prijať takúto diagnózu. Prvá reakcia je vždy otázka: Prečo práve ja!
Väčšina ľudí plače. Keď im oznamujem, že sú vážne chorí, nikdy im neberiem nádej, nevynášam pesimistické súdy. Vždy im poviem, že sa dá niečo robiť, pretože naozaj sa dá, aj keď niektoré veci nedokážeme ovplyvniť. Mnohokrát lepšie ako utišujúce lieky funguje to, že sa spolu osamote porozprávame, prejdeme spôsob liečby. Je mnoho pacientov, ktorí prišli včas a po adekvátnej liečbe sa opäť zaradili do normálneho života. Niektoré druhy rakoviny sú dokonca vyliečiteľné aj v pokročilom štádiu, napríklad niektoré druhy detskej leukémie, rakovina semenníkov, kde dobre zaberá chemoterapia,” dáva nádej pacientom Pavol Lamoš. Neraz sa po kontrolných vyšetreniach ukázalo, že pacient je v poriadku. Na oddelení ich potom stále sledujú a oni môžu pracovať, venovať sa svojim záľubám. Je to vždy lepšie, pretože majú pocit, že sú potrební a užitoční, dokážu rozptýliť myšlienky o chorobe.
Mnohí okolo seba rozdávajú dobrú náladu a energiu. Na onkologickom oddelení je sústredenej azda najviac beznádeje. Nečudo teda, že aj na jeho pracovníkov občas doľahne: „Najhoršie znášam to, keď zomrie mladý človek alebo keď si na pacienta zvyknem, obľúbim si ho a on odíde. Raz sa nám podarilo, že vďaka adekvátnej liečbe žil pacient s pokročilou rakovinou pľúc ešte 4 roky a dva mesiace. Napokon zomrel na leukémiu,” hovorí o smutnejšej stránke svojej práce Pavol Lamoš.
Ako povedal, prvá reakcia je zväčša otázka: Prečo som to práve ja, kto ochorel na rakovinu. V skutočnosti by však mala znieť: Prečo by som to nemohol byť práve ja, koho stretne. Aj preto je dobré zaujímať sa o svoje telo, o jeho signály. Ak im budeme vedieť načúvať, možno nebude neskoro.