Štvrtok, 11. august, 2022 | Meniny má Zuzana

„Osady a pľace, kde vám je začiatok a koniec“...

Všetci, čo sa zaujímajú o minulosť, sa môžu tešiť na „lahôdku“. Pred Vianocami by mala vyjsť farebná publikácia o osadách a pľacoch v čadčianskom chotári.


Na zhruba sto stranách si „fajnšmekri“ pochutia na všetkom, čo sa autorovi Rudovi Gerátovi a jeho spolupracovníkom podarilo zozbierať. Išlo doslova o mravenčiu robotu, veď zistiť údaje o sedemdesiatichsiedmich osadách nebolo vôbec jednoduché. A to aj napriek tomu, že v nich žije dovedna okolo osem tisíc ľudí. Aj preto sa rysovalo dostatočné množstvo spolupracovníkov.

Ako to býva, napokon najväčšia ťarcha zostala na pleciach „iniciátorov“. Okrem iného, bolo treba nájsť aj pamätníkov, ktorí si ešte čo – to pamätajú o starých, zašlých časoch. Aj keď publikácia, ktorá určite obohatí knižný fond a poteší nejedného Kysučana či cezpoľného, je pred dokončením, poprosili sme autora Ruda Geráta, aby sme mohli dopredu nakuknúť pod pokrievku a trošku sa „navoňať“ čadčianskych pľacov...

SkryťVypnúť reklamu

Kohút stojaci
na jednej nohe
Pohľad na mapu chotára Čadce nám na prvý pohľad pripomenie kus plastelíny, na troch koncoch natiahnutej rukou, ktorá z nej chcela odtrhnúť čo najväčší kus. Pri troške predstavivosti môžeme na mape vidieť postavu kohúta, stojaceho na jednej nohe a naťahujúceho krk kamsi k pohoriu Polom. Ktovie, čo tam chce vykikiríkať. Možno si predstaviť aj postavu mnícha s kapucňou, ktorý sa rozkročil ponad údolie Kysuce. Jednou nohou dosahuje na Chotárny kopec medzi Zákopčím a Krásnom, pričom sa dotýka chotára Dunajova a Ochodnice. Druhou sa opiera pri Mostoch u Jablunkova o hranicu so Sliezskom, pričom oddeľuje od seba chotár Rakovej a Svrčinovca. Hlava sa mu vklínila medzi Čierne, Skalité a Oščadnicu. Vrchol pomyselnej kapucne má na kóte Tri kopce.Táto poloha určuje aj susedov na jednotlivých stranách chotára. Je ich spolu desať. Žiadna kysucká obec ich nemá toľko. Vidno, že mesto je prirodzeným geografickým stredom Kysúc.
Najskôr prišli valasi

SkryťVypnúť reklamu

Osídľovanie Čadce prebiehalo vo dvoch navzájom sa prelínajú-
cich vlnách. Najskôr valasi so svojimi stádami obsadzovali vrcholové časti okolitých kopcov, stavali si tam salaše, ktoré postupne prerastali na trvalé samostatné osady. Táto vlna osídľovania bola rozsahom malá. Jej pozostatkom sú pľace, roztrúsené vo vrchovinných polohách (Blažková, Burdovci, Belajka, Husárikovci, Kýčera, Drahošanka, Bryndziari, Ramšovci, Butovia a pod.) Sídla nie sú viazané na vodné toky, využívali skôr miestne pramene a studne. Do tohto procesu zasiahlo neskoršie kopaničiarske osídľovanie, ktorým sa obsadzovali územia od údolia rieky Kysuce a jej prítokov smerom k vrcholom kopcov. V tejto osídľovacej vlne, organizovanej budatínskym a strečnianskym panstvom, sa postupne obsadili údolia Milošovského potoka, Čadečianky, Rieky a postupne aj drobnejších tokov, ktoré vytvárajú kratšie doliny (Bukovský potok, Kyzkov potok a ďalšie). Potoky tvoria základnú osnovu celého systému osídlenia. Z celkového počtu 75 osád je bezprostredne na doliny naviazané okolo šesťdesiat, čo tvorí tri štvrtiny ich celkového počtu. Potoky boli životodarnou podmienkou ich existencie. V ostatných rokoch ich význam trochu poklesol, keď si obyvatelia vybudovali spádové vodovody, napojené na studne. Ľudia si potoky prestávajú vážiť, často ich využívajú na odkladanie odpadkov z dvorov, čo sa nutne prejavuje v ich znečisťovaní. Napriek tomu ostávajú potoky naďalej významných činiteľom životného prostredia osád.
Svätých mali v úcte

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia si od nepamäti označovali miesta, ktoré boli pre nich významné, znakmi zbožnej úcty. Nachádzame ich najmä pri prameňoch, ktoré poskytujú ľuďom zdroj života- zdravú vodu. Objavujú sa aj pri cestách, od ktorých odbočujú chodníky do okolitých osád. Neraz ich nájdeme aj tam, kde by to nikto nečakal. Tam spravidla pripomínajú tragické udalosti, ku ktorým došlo pred rokmi a o ktorých sa informácie šíria len ústnym podaním. A tam, kde sa nenašlo dosť miesta na stavby, zakotvené v zemi, postačí mnohokrát len skrinka so svätým obrázkom, zavesená na starom strome. Ťažko niekto spočíta všetky tie znamenia zbožnosti, roztrúsené po celom chotári mesta. Tam, kde tvoria dominanty, sú spomenuté pri opise jednotlivých osád. Týka sa to najmä kaplniek a krížov, ktoré sú postavené pri prameňoch a iných neprehliadnuteľných miestach. Tie ostatné, drobnejšie, ostanú naďalej významné najmä pre obyvateľov osád, pri ktorých stoja a pre náhodných návštevníkov.
Museli zasypať

protitankovú priekopu
Obdobie po druhej svetovej vojne prinieslo do života čadčianskych osád také prevratné zmeny, aké sa nedajú porovnať so žiadnym z predchádzajúcich období. Za uplynulé polstoročie tu došlo k totálnej prestavbe hospodárskej základne, spôsobu získavania obživy a uspokojovania základných ľudských potrieb.Prvoradou úlohou v povojnovom období bola oprava ciest, zničených prechodom frontu. Napríklad na ceste do Milošovej bola vykopaná protitanková priekopa, ktorú bolo treba zasypať a upraviť tak, aby sa po ceste mohlo jazdiť. V podstate boli prvé povojnové roky vyplnené týmito opravami. Až v rokoch 1949- 54 boli do volebného programu mesta na obdobie prvej päťročnice zakotvené aj perspektívne rozvojové akcie na osadách.. Postupovala elektrifikácia osád, ktorá sa začala ešte v medzivojnovom období. Dokončili sa práce na moste na Horelici. V akcii “Z” sa brigádnicky vybudovala lávka U Capka , v miestnej časti Rieka sa vybudovala pstruhová liaheň. Všetky tieto práce však znamenali viac-menej iba údržbu existujúceho stavu, aby sa nezhoršoval. Rozvojové zámery sa realizovali prednostne v centre mesta.

Osudy pľacov sú
všelijaké
Prvým badateľným javom, s ktorým sa stretávame pri návštevách jednotlivých pľacov je to, že sa zrastajú, že sa stierajú hranice medzi nimi. Je to prirodzený úkaz. Novou výstavbou sa pľace rozširujú až po hranice susedov, ktorí svoj životný priestor rozširujú tiež. Prejavuje sa to najmä pľacov v údoliach, pri cestách a pri potokoch, kde sa výstavba rozširuje intenzívnejšie . Zhlukovanie pľacov je očividné vo všetkých miestnych častiach, najmä na ich dolných koncoch (na Horelici okolo Sventka, na Podzávoze pri škole, v Milošovskej doline i v Rieke).
Naopak, na stráňach a na kopcoch sa pľace zmenšujú, počet domov klesá. Pôvodní majitelia dreveníc- starí ľudia- ich už nevládzu opravovať a udržiavať. Ak ich nezískajú a nezačnú sa o ne starať chalupári, ich koniec je neodvratný. Výrazne sa to prejavuje najmä v javorníckej časti chotára Čadce, kde už viaceré zanikli (napríklad ) a ďalšie sa udržiavajú len vďaka spomenutým chalupárom.

Keď sa hovorí o pľaci
a miestnej časti
Tieto zmeny vyvolávajú aj potrebu špecifického označovania rôznych druhov usadlostí. Pôvodné pomenovanie pľac sa hodí na označenie skupiny domov a hospodárskych stavieb na pôvodnom historickom zárubku, ktoré sú viditeľne oddelené od ostatnej zástavby. Z celkového počtu 75 čadčianskycgh pľacov môžeme toto označenie bez problémov použiť na tieto pľace: Kravarky, Kýčera, U Bryndzary, U Veščary, U Juroši, U Ramši, U Capka, Dejovka, U Vilča, Belajka, U Husárika, Blažková, Lazy, U Krkošky, U Buty, Kýčerka.
Názvom miestna časť pomenúvame skupinu pľacov, ktoré bez ohľadu na to, či sa zrástli do väčšieho, rozsiahlejšieho sídelného útvaru, alebo existujú samostatne, ale spoločne vytvárajú väčší celok. Ako sme už uviedli, svoje označenie majú podľa troch dolín, ktorými pretekajú potoky, vtekajúce v Čadci do Kysuce (Milošová, Čadečka, Rieka), alebo ležiace priamo pri Kysuci (Horelica). Ďalšie dve miestne časti zahrnujú pľace, roztratené po stráňach Javorníkov (Vojty), alebo Kysuckých Beskýd (Drahošanka). Ich „prikrytie” spoločným názvom miestnej časti je iba administratívne, úradné riešenie, odôvodnené praktickými potrebami verejnej správy.

Pľac, ktorý nie je
na svojom mieste
V priebehu prípravy tejto knižky nás navštívil Vincent Gabriš, teraz bývajúci v meste na Palárikovej ulici, v skupine domov pri nemocnici. Požadoval, aby sme do zoznamu čadčianskych pľacov zaradili aj ten U Gabriša. Keď sme mu oznámili, že taký existuje na Horelici, protestoval. Ide vraj o pľac priamo v Čadci, ktorý bol na mieste terajšieho sídliska Kýčerka, v jeho dolnej časti. Všetky domy boli asanované. Pľac U Gabriša na pôvodnom mieste už neexistuje. Iný osud stihol pľac U Hluška. Ten sa fyzicky nestratil, ale “vrástol” do sídlisk, ktoré ho obklopujú zo všetkých strán. Pod ním smerom ku Kysuci je to sídlisko III (zaslúžilo by si ľudskejšie pomenovanie), nad ním je pôvodné sídllisko U Hluška a ešte vyššie sú domy sídliska Kýčerka, ktoré však úradná mašinéria zaradila tiež do miestnej časti U Hluška.

Pred Vianocami by mala byť nová publikácia, z ktorej sme pre vás kúsok vybrali, na svete. Nebude obsahovať len textovú časť, ale aj krásne fotografie od autorov Miroslava Golisa a Jaroslava Veličku. Kolektívu, ktorý na knihe pracuje, prajeme veľa chuti a elánu. Tiež zdravia. Lebo, chodenie po pľacoch dá určite zabrať. Kurírovať potom treba nielen končatiny, ale aj hlasivky. Veď keď sa chce človek niečo dozvedieť, musí sa pýtať, pýtať, pýtať. A v prípade pľacov ešte viac...

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  2. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  5. Prehľad a automatizácia
  6. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  1. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  2. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  3. Trenčín potrebuje nový impulz!
  4. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  5. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 13 106
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 11 093
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 7 970
  4. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 776
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 399
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 4 161
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 867
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 2 736

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: A zasa ten spln...
  2. Jan Pražák: Vražedná polyamorie
  3. Michal Legíň: Cesta hrdinov SNP 2021 - 10. časť
  4. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  5. Petronela Čellárová: Stále neverím
  6. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 1 - Kalvária pri vodnom diele.
  7. Anton Kaiser: Ráno pod Hrušovom
  8. Maťo Chudík: Ticho
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 882
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 16 090
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 585
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 11 026
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 7 924
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 662
  7. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 3 819
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 333
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Tatran rozhodol už v prvom polčase.

„Uvidíme, či nás potrápia,“ žmurkol s humorom šéf Turzovky Ladislav Hejčík.


16 h
Stanislav Baláž.

Muž je nezvestný od 18. júla.


SITA 10. aug
V zime do týždňa, v lete si na montáž klimatizácie počkáte mesiac.

V lete sa ľudia spamätajú, až keď sa roztápajú v domoch a bytoch, na klimatizáciu sa čaká aj mesiac.


9. aug
Chýbajúce preichody pre chodcov sú mätúce najmä pre šoférov, ktorí lokalitu nepoznajú.

V Čadci začali s nástrekom.


9. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najstaršie sú z obdobia zhruba päťtisíc rokov pred naším letopočtom.


21 h

Má ísť do väzenia.


SITA 9. aug

Lukáš sa zo stanovačky nevrátil, zomrel po páde zo skaly.


9. aug

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


5 h

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: A zasa ten spln...
  2. Jan Pražák: Vražedná polyamorie
  3. Michal Legíň: Cesta hrdinov SNP 2021 - 10. časť
  4. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  5. Petronela Čellárová: Stále neverím
  6. Miroslav Galovič: Cykloleto 2022. Časť 1 - Kalvária pri vodnom diele.
  7. Anton Kaiser: Ráno pod Hrušovom
  8. Maťo Chudík: Ticho
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 882
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 16 090
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 585
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 11 026
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 7 924
  6. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 4 662
  7. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 3 819
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 333
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu