Výnimkou nie je ani Krásno nad Kysucou. Tamojšie Združenie majiteľov lesov a pasienkov (ZMLP), ako nástupnícka organizácia bývalého urbáru, má v súčasnosti 585 členov. Na tento počet sa dedičskými konaniami rozšíril pôvodný zoznam s 350 menami z roku 1959.
Sú však ľudia, ktorí tvrdia, že existuje ešte pôvodnejší zoznam, ktorý mal až vyše 800 členov. Keďže v tom, kde bolo 350 mien ich predkovia nefigurujú, ani oni sa neocitli v tom zozname, podľa ktorého sa teraz vyplácajú podiely. Tvrdia, že je platný iný zoznam, kde sú i mená ich predkov. Spojili sa a domáhajú sa toho, aby tiež mali úžitok z pozemkov, ktoré kedysi nadobudli ich rodičia a dedovia.
„Z veľkého zoznamu, kde bolo vyše 800 podielnikov, urobili menší s približne 300 menami. A tak sa zamlčaní členovia začali prihlasovať, uzatvárali s nami zmluvy a potom vyplácali podiely. To bolo v roku 1997. V roku 2001 však nový výbor rozhodol, že sa opäť budú vyplácať len podiely ľuďom z toho druhého, menšieho zoznamu. Aj s ostatnými podielnikmi sme sa informovali a zistili, že máme všetky náležitosti v poriadku,” hovorí Verona Ševcová, ktorá sa s ďalšími občanmi cíti ukrivdená. Ich sťažnosti sa dostali až na políciu, okresný pozemkový úrad i krajský súd. Ten prípad vrátil späť na pozemkový úrad v Čadci, ktorý konanie prerušil.
Zašli sme teda za predsedom ZMLP v Krásne nad Kysucou Milanom Stehelom: „Zoznam spoločných lesomajiteľov bývalého urbáru obce Krásno z roku 1959 má 356 členov. Pri ich menách je číslo domu, počet podielov, je podpísaný predsedom urbariátu, národného výboru. Nachádza sa aj v archíve. Tým, ktorí si uplatnili nárok, sa podiely vyplácajú. Práve na úkor nich boli vyplácaní aj ďalší, ktorí sa prihlásili na základe iného zoznamu,” hovorí M. Stehel. Podľa jeho slov sa urbárny majetok nededil, až na základe reštitučného zákona, keď sa uplatnil nárok a dostali sa prvé pozemky do katastra nehnuteľností v roku 2001. Ten “iný” zoznam v Združení majú. Aj v kronike stojí zápis o tom, že bol predložený v roku 1995. Obsahoval 866 mien. „Nie je však pri nich žiadny identifikačný údaj - číslo domu, dátumy narodenia, niektoré mená sa tam vyskytujú viackrát alebo je zapísaných viac členov rodiny. Nie je uvedené kto , kedy a kde zoznam vyhotovil. Aj v zápise zo schôdze, kde ho predložili, stojí, že nemôže byť akceptovaný. Navyše sa nenachádza v žiadnom archíve, ja sa touto záležitosťou už nezaoberám, venovalo sa mu, verím, že zodpovedne, predchádzajúce vedenie, “ dodáva M. Stehel.
Ťažko posúdiť, kde je pravda, prečo sa k nej tak ťažko ľudia dostávajú. Na to, aby sa prípad vyriešil, sú určené úrady a inštitúcie. Tie však na to mnohokrát majú dosť času. Dosť na to, aby medzi ľuďmi stačila vzniknúť nevraživosť a začala úradovať závisť a nenávisť.