Študoval na lekárskej fakulte v Martine. Je všeobecným lekárom a momentálne zbiera skúsenosti na krčnom oddelení. V Čadci je už vyše dvoch týždňov. Pochvaľuje si primára i kolektív. Sestričky i lekárky sú vraj nielen šikovné, ale tiež veľmi pekné. Pri otázke, koľko „pobudne“, so smiechom hovorí, že dovtedy, kým sa tu nestane riaditeľom. Zmysel pre humor mu nechýba ani pri prechádzke mestom, keď sa za ním otáčajú hlavy okoloidúcich.
Vie presne, koľko času strávil na Slovensku. „Za desať dní to bude presne osem rokov,“ odpovedá. Do svojej krajiny sa chce vrátiť až vtedy, keď bude z neho skúsený lekár. Hovorí, že teraz by si tam prácu len ťažko našiel. Aj preto chce zostať na Slovensku čo najdlhšie. Khaled Radwan má 24 rokov a jeho domovom je Sýria. Študoval v Bratislave. Aj on má roky a dni, ktoré strávil na Slovensku, presne spočítané. Žije tu presne 7 rokov a 15 dní. Chváli sa aj štátnym občianstvom. Domov sa chce vrátiť po tom, ako si urobí atestácie. Pôvodne chcel byť “očiarom“, ale keď mu ponúkli miesto na internom, bol spokojný. Tento odbor ho začal zaujímať a chce sa mu venovať aj naďalej. Veľkou oporou, ako hovorí, je preň dobrý kolektív na tomto oddelení.
Tiež jeho otec vyštudoval za lekára v Bratislave. Bolo to pred dvadsiatimisiedmimi rokmi. Toto leto ho prišiel navštíviť aj s matkou. „Veľmi sa im na Slovensku páči,“ hovorí Khaled.
V Čadci mali šiesti lekári, ktorí pochádzajú z cudziny, prvú oslavu. Ich kolegyňa – Amani Hillis z Palestíny, ktorá sa drží tradícií a chodí aj v nemocnici so šatkou na hlave, oslávila minulý piatok svoje 25. narodeniny. Aj ona pracuje na internom oddelení. Chce sa takisto zdokonaliť vo svojej profesii a potom sa možno vráti do Spojených arabských emirátov, kde sa s rodičmi presťahovala. Teraz sa pre „šesticu“ domovom stalo Slovensko, konkrétne Čadca. Keďže všetci študovali v anglickom jazyku, slovenčina im trochu robí problémy. Aj preto im pri komunikácii s pacientmi niekedy musia vypomôcť ich kolegovia lekári, či sestričky.
Sčasti problémová je pre nich aj slovenská kuchyňa. Lebo pravdou je, že Slovák si najlepšie pochutná na poriadnom „šnicli“. Lekárom, ktorí prišli zbierať na Kysuce prvé „felčiarske“ skúsenosti, však takéto dobroty nie sú po chuti. Sú totiž moslimovia a tak bravčovina je pre nich „tabu“...