Napriek tomu, že niekoľko dlhých minút strávil v ohni, nechytilo sa na ňom šatstvo, dokonca mu neobhoreli ani lakte, ktoré mal odhalené. Najväčší žiaľ má z toho, že pri obrovskom požiari prišla o život jeho 83 – ročná svokra. „Včera ju pochovali,“ hovorí a do očí sa mu tlačia slzy. Spomína na nešťastný pondelok – 4. september, kedy sa odohrala tragédia.
„Starká mala veľmi rada svoju kravičku, starala sa o ňu sama. V to ráno jej zaniesla piť, no kravka nechcela. Tak som jej nápoj dával ja, no nepochodil som. Stále smutne hľadela na babku, akoby tušila, čo sa stane. Nikdy na to nezabudnem,“ spomína na nešťastný začiatok dňa. Čo sa vlastne podvečer odohralo? Pred sedemnástou hodinou ho vraj zavolala manželka, aby „pripojil“ propan- butanovú fľašu. Na plynovom sporáku chcela variť večeru. „Povedal som jej, že ešte horí v peci na pevné palivo, no odpovedala mi, že na „plynovom“ to bude rýchlejšie. Manželka s mojou svokrou pozerali v televízii telenovelu. Priniesol a vymenil som fľašu, zašroboval ventil, dotiahol kľúčom a pustil hlavný ventil. Chcel som zapáliť horák, no zapaľovač nefungoval a tak som zobral zápalky. Vtedy to buchlo. Zrejme sa tam nahromadil plyn, možno vypadlo tesnenie. Vyšľahlo to rovno na mňa. Prestal som vidieť. Utekal som do kúpelne a umyl si oči vodou. Oheň sa rýchlo rozširoval. Nemohol som sa dostať ku kredencu, kde som mal mobil, ani k ženám, od ktorých ma odrezal oheň. Kričal som na ne, aby išli do susednej spálne.
Keď som videl, čo sa robí v kuchyni, myslel som si, že je po nich. Od plynovej bomby zrejme prehorela hadička, urobil sa hotový plameňomet. Všetko bolo v jednom plameni“ opisuje hrôzostrašný zážitok. Oheň spozorovali aj susedia, ktorí začali do chalupy liať vodu a zalarmovali hasičov. Pán Belko pri celom tom nešťastí hovorí, že mohlo byť ešte aj väčšie. Zhorela im kuchyňa, spálňa, chodba, keby sa však oheň rozšíril na poschodie, boli by prišli o všetko. Škodu predbežne vyčíslili na pol milióna korún.
Rodinný dom poistený nemali. „Zhorelo mi všetko, možno keď prídem domov, nebudem si mať ani čo obliecť. Aj strojček do uší padol za obeť plameňu,“ konštatuje smutne starý pán, ktorý hovorí, že dobre nepočuje. Manželia mali v spálni odložené aj celoživotné úspory, manželka Agnesa si práve v to ráno bola pre dôchodok. František spomína, že syn, ktorý ho prišiel navštíviť, povedal, že nezhoreli celé, no obhoreli. Manželka Agnesa sa pred ohňom schovala do spálne a potom prešla do ďalšej miestnosti. Osemdesiatriročná starenka, ktorá ležala na kanape a ktorá sa pohybovala len pomocou dvoch palíc, požiaru podľahla. Ako nás informovali na polícii, zasiahla ju aj padajúca omietka, no jej popáleniny boli také rozsiahle, že záchrancovia už vytiahli len zuhoľnatenú mŕtvolu.
Pána Františka skutočne život ťažko skúša. Spolu so ženou vychovali troch synov, dvaja z nich zomreli v mladom veku. Rodičia aj s deťmi boli darcami krvi. František senior daroval krv 37 krát a je nositeľom striebornej Jánskeho plakety, jeho žena je takisto viacnásobnou darkyňou . V šľapajach rodičov kráčali aj ich deti. Jeden zo synov, ktorý podľahol zákernej chorobe, mal získať zlatú plaketu. Predčasná smrť mu to však neumožnila. Napriek strašnej tragédii, ktorá rodinu postihla, František nezúfa. Je osudu vďačný aj za to, že s manželkou prežili. Teší ho tiež to, že ešte žijú dobrí ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť, čo sa potvrdilo aj pri likvidovaní požiaru.
V piatok 8. septembra pacienta prepustili domov. Zástupca primára oddelenia traumatológie a úrazovej chirurgie NsP v Čadci MUDr. Silvester Drexler uviedol, že jeho stav je stabilizovaný, popáleniny sa hoja bez komplikácii a tak ho prepúšťajú do ambulantnej starostlivosti. Do nemocnice ho prijali s popáleninami tváre, častí horných končatín a horných dýchacích ciest. Sedemdesiatročný František spomína, že ešte niekoľko dní po požiari vykašliaval „kolomaž“...