Naša cesta do krajiny býčích zápasov - corridy a olivového oleja sa začala 5. 8. 2006 na letisku vo Viedni.
Po začiatočných obavách či stihneme prestup v Zurichu, či nám nestratia batožinu alebo sa nestratí niekto z nás, sme dorazili do hlavného mesta Španielska podľa plánu. No Madrid nebol našou konečnou stanicou, ani nie po 24 hodinách v tejto metropole sme už sedeli v autobuse smerujúcom na sever. Tri hodiny cesty, v oblasti Palencia leží malé pútnické mesto Carrion de los Condes. Je dôležitou zastávkou pre pútnikov smerujúcich do Santiaga. Carrion spolu so svojimi 2 500 obyvateľmi sa nám stal dočasným domovom, teda nielen nám, ale aj našim priateľom z Portugalska, Talianska a Španielska.
Hustota osídlenia vzrástla na 11 dní na 2 537. Keďže témou výmeny bola „kultúra od východu po západ“, mali sme možnosť spoznať mentalitu, zvyky, tradície každej zúčastnenej krajiny. Najviac sme si odniesli zrejme z oblasti gastronómie, kde sa najmä slovná zásoba nášho mužského osadenstva rozšírila o slová ako más,pam... Nie vždy sa nám kombinácie jedál zdali kóšer, veď predstava mäsa spolu s chipsami a dezert - syrokrém s džemom boli pre nás bŕŕŕ, ale zjedli sme všetko, čo nezjedlo nás. Neoddeliteľnou súčasťou každého dňa bola poobedňajšia siesta, zo začiatku dosť nezmyselná, ale po prvej noci sme pochopili, že bez nej nie sme konkurencieschopnými partnermi na dlhé večery.
Tak sme veľmi rýchlo prepli na španielsky biorytmus. Každý deň bol iný a nabitý od rána až do neskorých hodín - splavovali sme rieku na kajakoch, navštívili mnohé historické miesta na okolí, hrali turnaje, nočnú hru, piknikovali, kúpali sa, zažili televíznu karaoke, na vlastnej koži sme okúsili byť pútnikmi a prešli sme kúsok Camino de Santiago. Počas jedného víkendu si nás nič netušiacich pekne obliekli do stredovekých krojov, a už bola z nás atrakcia na práve prebiehajúcom festivale. Dokonca i v tak vzdialenom mieste sme sa mohli porozprávať v našom materinskom jazyku -milým prekvapením bola Ana Bellen, ktorá pred rokom pôsobila ako dobrovoľníčka v Kericu.
Avšak výlet k Atlantickému oceánu ostane pre nás všetkých asi najkrajšou spomienkou. Ako správni Slováci, vidiaci oceán, nám teplota vzduchu 20 stupňov a ešte chladnejšia voda nerobili problém. V rekordnej rýchlosti sme sa prezliekli do plaviek a ... čo na tom, že naši južanskí priatelia boli ešte v mikinách na brehu. Ako sa blížil dátum odchodu, tak rástli naše sympatie k tejto krajine, novým priateľom, južanskému temperamentu a priamoúmerne klesal dovtedy príjemný pocit z lietania, metra... Bolo to krásnych 12 dní, počas ktorých sme spoznali množstvo zaujímavých mladých ľudí, objavili skutočné Španielsko a snáď sa uvidíme opäť o rok. Za takúto jedinečnú možnosť ďakujeme Kericu a ním vypracovanému projektu.
