Malo by byť akýmsi univerzálnym pomocníkom v našom živote. Mnohí by vďaka nemu chceli zmierniť svoje problémy, menej nenávidieť svojich nepriateľov, netrestať neposlušné deti, povzniesť sa nad manželovo či manželkino frfľanie. Hlavne mysli pozitívne! Hovoríme si v duchu, zatíname zuby a štelujeme si jeden zo zbierky svojich úsmevov. Len aby okolie vnímalo, že sme pozitívne naladení. Snažíme sa o to, aj keď sa ráno zobudíme, pozrieme sa strapatí a ospalí do zrkadla, keď si predstavíme, že nás v práci čaká uvrčaný šéf, no ešte predtým musíme presvedčiť deti, aby nezaspali pri obliekaní do školy, mužovi nachystať košeľu, ktorú nevidí, hoci ju má pred nosom. Po ceste do práce musíme absolvovať zápchu na križovatke alebo dobehnúť autobus.
V práci nás čaká tá otravná kolegyňa a tisíc úloh, z ktorých určite polovicu nestihneme. Narýchlo zhltneme nejaký studený obed a vypočujeme si od nadriadených, akí sme neschopní. Stále však myslíme pozitívne a usmievame sa! No v myšlienkach už blúdime v žiackej knižke, čo nás tam čaká za prekvapenie. Ešte predtým nám ho pripomenie učiteľka, keď prídeme pre deti do družiny. V obchode už predali všetok chlieb, čakáme pri pokladni, aby nám pokladníčka pri platení kartou oznámila, že máme nedostatok prostriedkov na účte. Vyložíme pol košíka a krotíme deti, ktoré revú, lebo im tam neostali sladkosti. V schránke sa prevaľuje tisíc šekov a my zistíme, že pracujeme len preto, aby sme ich mohli vyplatiť. Manžel nám oznámi, že príde až večer. A tak sa v bezpečí domova dáme žehliť, prať, upratovať a robiť s deťmi úlohy. A pri toľkom pozitívnom myslení nesmieme zabudnúť na teplú večeru. A nebudeme sa ani hnevať na manžela, keď nám podgurážený začne vyčítať, že sme nestihli vyplatiť šeky. Mysli pozitívne, povieme si a usmejeme sa. On sa naštve, že nám je do smiechu a hádka je na svete. Nie všetci totiž dokážu myslieť pozitívne.
