Moderný človek, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, pretože všade okolo sa množia najrozličnejšie ponuky a príležitosti, predsa len príliš na výber nemá. Jediné, čo mu ostáva, to trvalé a nezničiteľné, prekračujúce hranice vekov a žiariace ako drahokam (a možno aj na zelenkavom pozadí), je sloboda.
Sloboda totiž vždy dokazovala a bude dokazovať, že to s tým naším moderným človekom nie je až také katastrofálne. Keď už inšie nie, určite svedčí v jeho prospech. A tak sa nájdu ľudia, ktorí sa činia, ktorí chcú zanechať aspoň kúštik seba na tomto svete, onú nezištnú stopu, toľkokrát opľúvanú a znehodnocujúcu, až napokon predsa len vydržala a nezdegenerovala...
Jedného slnečného dňa som sa vybral cez Bystrickú dolinu. V Klubine ma čakal Martin Roman, insitný maliar i maliar obyčajných ľudských príbytkov, pretože sa vyučil za maliara-natierača. Um a kumšt mu kázali, aby spravil aj niečo naviac. Pridalo sa srdce. Maliar Martin pochádza z Lodna, ale na Bystrice je to len na skok, stačí prekročiť vrch, ktorý oddeľuje obe doliny...
Insitný umelec si okrem maliarskych prác stanovil, že zreštauruje sakrálne pamiatky Klubiny – kríž pri miestnej škole a sochu Bohorodičky na klubinskom námestíčku. Už dlhšiu dobu chátrali. Zareagoval na aktivitu obyvateľov obce, ktorí si na námestíčku zriadili akýsi provizórny kostolík, kaplnku. Do starobystrického kostola to majú predsa len trochu od ruky, museli by prejsť pešo niekoľko kilometrov, a tak sa schádzajú v kaplnke. Je tu ešte sála kultúrneho domu a vzadu reštaurácia Klubinka, známa aj v okolí.
Za kostolníčku božieho stánku si ženy zvolili Máriu Králikovú. Prostredníctvom nej tlmočili svoju požiadavku na reštauráciu oboch obecných pamiatok.
Kríž je datovaný na rok 1911. Vytvoriť a postaviť ho dali fundátori Štefan Brandýs a Jozef Králik „ku cti a sláve Božej“, ako sa zachovali slová na podstavci, keď odchádzali za prácou do Ameriky. Na podstavci je ešte zobrazená Sedembolestná Panna Mária, na bočných stranách sv. Jozef a sv. František. Traduje sa, že kríž pochádza z roku 1896, teda teraz by mal rovných sto desať rokov.
Socha Panny Márie na už spomínanom námestíčku s kaplnkou je z roku 1823. Na stĺpcový podstavec s rímsovou hlavicou ju dal postaviť Jozef Kubica. Je dominantou tejto časti obce. O výzdobu a údržbu sa tiež starajú miestne ženy.
Existuje ešte jedna sakrálna stavba, a tou je kaplnka na Povyškoch so sochou Bohorodičky z roku 1869. V roku 1990 ju vysvätil Marián Šuráb, krásňanský rodák, ktorý prednáša teológiu v Nitre. Donedávna sa na Povyškoch vždy v polovici augusta, a to na sviatok Nanebovzatia Panny Márie konali sväté omše. V súčasnosti sú prerušené kvôli rozsiahlejším opravám na starobystrickom kostole.
Sakrálne pamiatky v Klubine majú svoju históriu. Pretrvali,
a určite aj preto si zaslúžili svoju reštauráciu. Bez ľudí to však, ako je všeobecne známe, nejde. Rozhodujú cit a vôľa.
Aj ony sú pevnými základmi našej slobody...
