Veď každú chvíľu počujeme, že si niekto, či už úspešne alebo neúspešne, siahol na život. Muži sú náchylnejší riešiť problémy samovraždou, ženy si vo väčšine prípadov pomáhajú alkoholom. V roku 2003 samovraždou ukončilo svoj život 753 ľudí, čo sú dvaja ľudia každý deň! Väčšina z nich boli ľudia v produktívnom veku. Po dopravných nehodách sú samovraždy spolu s nádorovými ochoreniami druhou najčastejšou príčinou smrti. Najčastejšie, až v 80 percentách si ľudia zvolia obesenie, približne po 10 percent je to skok z výšky a zastrelenie. Asi 5 percent siahne po liekoch.
Stručne povedané, poznáme tri druhy samovrážd (suicidu).
V prvom prípade ide o jasne vyformovanú myšlienku spojenú s neochotou žiť. Dotyčný si ju naplánuje a napokon aj vykoná. V ďalšom prípade je samovražda cieleným vydieraním. Býva zväčša niečím podmienená. Človek sa ňou môže vyhrážať, čím si vydobyje určité práva, no napokon ju môže naozaj spáchať. Tretí prípad samovraždy je skratové skoncovanie so životom. Príčinou môže byť nespracovaný stres, depresia či psychické zlyhanie. Keď problémy prerastú do takých rozmerov, že ich človek nedokáže spracovať, ukončí ich samovraždou.
Smutné je, že spoločnosť neraz psychicky labilných a narušených jednotlivcov vyčleňuje, nie je k nim tolerantná. Tí sa boja odsúdenia okolia a radšej sa k svojim problémom nepriznajú. Nehľadajú pomoc u odborníkov a radšej so životom skoncujú. Je dôležité neuzatvárať sa s problémami do seba, ale porozprávať sa o nich. A to by malo akceptovať aj okolie a mať na zreteli to, čo sa môže
s človekom udiať, ak mu nikto nepodá pomocnú ruku.
