Vďačná téma na napísanie článku sa ponúkla aj mne. Obzvlášť, keď ako účastník každodennej premávky jazdím či už na bicykli alebo autom. Poviete si, čo tento tu píše? Aby som začal bodovať, nahodím si na smeč. Každý, kto šoféruje svojho štvorkolesového tátoša a vidí cyklistu, nemá naňho dobrého slova. Aj teraz ste si možno povedali: „Iba zavadzajú na cestách...“ Áno, niekedy si naozaj trúfajú, najmä ak idú vedľa seba a nereagujú na auto za nimi... No vo väčšine prípadov, a v našom meste to je každodenný jav, sa cyklista musí vyhýbať odpadkom a sklu na okraji vozovky... Zamysleli ste sa? Aj mne to napadlo počas cesty na bicykli, keď som sa vyhýbal päťcentimetrovej črepine z fľaše, ktorá sa na cestu, ktovie ako dostala. Moje koleso bolo zachránené a aj ja som si vydýchol, že nemusím lepiť defekt... No hneď na to som mal iné problémy, existenčné... Vodič auta za mnou začal vytrubovať a ja som sa len s námahou stihol uhnúť na kraj. Nedalo mi, aby som si neprešiel cesty po celom meste. Záver je jednoznačný – chýba im údržba! Tak veru, odhliadnuc od problému výmoľov či dier na vozovkách, stojí aj tento za pozornosť. Časté zmesi štrku, piesku a skla sú na tých najfrekventovanejších úsekoch, kade jazdia autá aj cyklisti. Veľkým prínosom by bolo vybudovanie cyklistických chodníkov, alebo aspoň ich vyznačenie na už vybudovaných chodníkoch, ale to by sme museli mať aj tie chodníky širšie. A preto mi vychádza jednoznačný záver: Ak chceme bezpečne cestovať, musíme sa o cesty postarať.