O nových trendoch v boji s touto zákernou nemocou a o možnostiach miniinvazívnej chirurgie sme sa porozprávali s primárom Chirurgického oddelenia žilinskej Nemocnice s poliklinikou a prezidentom Sekcie endoskopickej chirurgie Slovenskej chirurgickej spoločnosti (SECHSCHS)Rastislavom Johanesom.
Aké nové techniky využívate pri svojej práci?
V našej nemocnici sa priemerne pri každej tretej operácii využíva laparoskopia. V tomto sme na Slovensku výnimoční. Máme jedno z najvyšších percent vykonaných operácií touto metódou, pričom kladieme dôraz na cievnu a onkologickú chirurgiu.
O ktoré onkologické ochorenia ide predovšetkým?
V celosvetovom meradle sme sa spolu s Českou republikou prepracovali na popredné miesta vo výskyte malígnych ochorení na rakovinu hrubého čreva. Česi sú na prvom mieste a Slováci na nelichotivom treťom mieste. Je to alarmujúci stav.
Ktoré skupiny ľudí sú najviac ohrozené?
Je to veľmi smutná oblasť. Kedysi sa toto ochorenie považovalo za chorobu starších ľudí. Dnes k nám bežne prichádzajú štyridsiatnici, ale i mladší pacienti. Často prichádzajú už neskoro. Treba klásť väčší dôraz na prevenciu.
To nie je povzbudzujúce. Prečo je to tak?
Existuje niekoľko teórií. Môže ísť o chemické faktory, genetickú predispozíciu, pokiaľ sa v rodine nádorové ochorenie už vyskytlo. Môže byť oslabený imunitný systém v dôsledku choroby, fajčenia. Pri hrubom čreve ešte nie je známe, čo je spúšťačom.
Existuje nejaká možnosť prevencie? Aká?
Vo všeobecnosti známe zásady. Človek sa má pravidelne pohybovať, dodržiavať stravovacie návyky. Jesť viac zeleniny, vyhýbať sa prepaľovaným tukom. Dbať na pravidelnú stolicu, niekedy absolvovať hladovkový očistný deň. Po štyridsiatke absolvovať pravidelné kontroly.
Aké sú prvé varovné príznaky ochorenia?
Takými prvými príznakmi je krvácanie z konečníka, nepravidelné vyprázdňovanie, bolesť v bruchu. Ak má človek podozrenie, nech požiada svojho lekára o vyšetrenie na vnútorné skryté krvácanie. Ide o jednoduchý, ale účinný test. Žiaľbohu ho zdravotné poisťovne preplácajú až po 50. roku života, čo nepovažujem za správne. Dúfam, že sa to zmení.
Je možné úplné vyliečenie pacienta?
Samozrejme, pokiaľ sa zachytí včas, je možné úplné vyliečenie. Takýto človek chodí už len na pravidelné prehliadky. Dôležité je, že sa nesmú podceniť príznaky tohto onkologického ochorenia. Čím skôr tu máme pacienta, tým skôr mu môžeme pomôcť.
Aký je prínos laparoskopie pre pacienta?
Je to menší zásah do organizmu človeka, znamená zjednodušenie a skrátenie liečby. Skôr sa stravuje, pohybuje a nehrozia mu tým komplikácie z imobility. Pri laparoskopickej operácii žlčníka alebo slepého čreva pacient zostáva u nás 2-3 dni, pri hrubom čreve po 4-5 dňoch odchádza domov. Predtým to trvalo oveľa viac.
Kde získavate skúsenosti s novými technikami?
V rámci SECHSCHS organizujeme odborné podujatia, máme tesné vzťahy a navštevujeme sa najmä v českými a poľskými kolegami, naposledy na sympóziu v Žiline vo februári 2006, kde bolo 350 účastníkov. Zúčastňujeme sa i na celoeurópskych stretnutiach, v septembri máme aktívnu účasť – prednášku na kongrese European Association of Endoscopic Surgery v Berlíne práve s tematikou laparoskopických operácií hrubého čreva, kde budem prezentovať výsledky žilinského oddelenia.
Aké ste dosiahli v tejto oblasti úspechy?
Na našom oddelení sa blížime k stému pacientovi operovanému laparoskopickou technikou, čím predstavujeme špičku na Slovensku. V tomto období sme získali operačný rektoskop v hodnote skoro 2 milióny korún, ktorý pacientom s rakovinou konečníka poskytne väčšiu šancu na vyliečenie bez vývodu hrubého čreva. Tieto prístroje sú na Slovensku len tri alebo štyri. Pre nás je najväčším úspechom, keď včas diagnostikujeme ochorenie a môžeme chorého úplne vyliečiť tak, že sa bez problémov zaradí do bežného života. Naopak pacient, ktorému už niet pomoci, by mal byť mementom nielen pre nás, ale pre celú spoločnosť. Na poli osvety nás čaká ešte veľa práce.
