Zdala sa jej nekonečná. Jediná dcéra Michaela (20) ju v noci o pol dvanástej najskôr udrela do hlavy váľkom na cesto.
Keď si ranu ošetrovala v kúpeľni, pichla ju do chrbta nožom.
Krvácajúcu ju tak nechala do rána. Potom jej priniesla telefón, aby si zavolala záchranku. Matka ležala v kritickom stave mesiac na intenzívke. Keď došlo k činu, Michaele chýbali do plnoletosti dva mesiace. Súd rozhodol, že pôjde do väzenia. Matka však o tom nechce ani počuť. Hovorí, že proti rozsudku sa odvolajú. Navyše, pred tromi týždňami pribudol do rodiny Miškin syn - Timurko. Medzičasom si matka s dcérou našli k sebe cestu a sú jedna pre druhú veľkou oporou. Niet sa čo čudovať, že na minulosť už nechcú spomínať. „Bola vtedy pubertiačka, vysedávala s priateľkami, bola pre ne takou bútľavou vŕbou. Zdôverovali sa jej s problémami, len jej nemal kto pomôcť.
V ten večer som mala vysokú teplotu. Nebola doma, hnevalo ma, že som chorá a ona chodí kade – tade. Išla som po ňu do krčmy. Cestou späť som jej nadávala. Mala v tom čase zlé obdobie. Nedarilo sa jej v škole, opustil ju priateľ. Zrejme všetko na ňu doľahlo. Uzatvorila sa do seba. Keby sme sa boli viac rozprávali, pochopili jedna druhú, určite by sa to nestalo. Ale aj ja som mala v tom čase dosť starostí. Aj vtedy som bola samoživiteľkou rodiny. Viem, že to nechcela urobiť. Bol to jednoducho skrat. Hneď som jej odpustila. Je to predsa moje dieťa a vždy ním zostane,“ hovorí mama, ktorá sa pred pár dňami stala aj babkou. Svojho vnuka nadovšetko miluje a ako hovorí, nedala by ho za nič na svete. Keďže jeho otec oňho nejaví záujem a finančne naň neprispieva, žiadne peniaze zatiaľ nedostáva ani Michaela, je na celú domácnosť sama. Ťažké srdce má aj na ľudí, ktorí sa po incidente, ktorý sa odohral v ich domácnosti, nepekne k nim zachovali.
Na vchodové dvere im striekali rôzne vulgarizmy, ohovárali ich a vymýšľali si rôzne nezmysly. Na druhej strane boli aj takí, ktorí sa im snažili pomôcť. Takí, čo vedeli pochopiť, že život sa uberá rôznymi spletitými cestami, a často prináša so sebou aj rôzne nepríjemné udalosti. „Budem robiť všetko preto, aby sme všetci zostali spolu. Pretože keby išla Miška do väzby, veľmi ťažko by som to znášala ja i ona, napokon aj dieťatko,“ hovorí pani Alena. Zdôrazňuje, že jej odpustila, a obidve sa snažia na všetko zabudnúť. Zo slov jej dcéry je jasné, že ľutuje svoj skutok a najradšej by vrátila čas naspäť. Ale ktovie, možno práve udalosť spred vyše dvoch rokov bola dielom osudu. Zistili, že patria k sebe a tak to bude naveky.
