Má 77 rokov a pochádza z Ochodnice, isto si na neho spomínate zo stránok MY Kysuckých novín. V bani mu stroj na razenie zeminy odtrhol nohu a odvtedy sa pohybuje na invalidnom vozíku.
Od malého chlapca túžil hrať na heligónke, tak ako to vídal u mládencov, čo chodili za jeho sestrou. Pošťastilo sa mu i mať vlastnú heligónku, no tu, v domove ju nemal. Dostal jednu, ale tá nebola podľa jeho gusta. Až teraz sa mu do ruky dostala tá pravá. Vidieť na jeho tvári, že je s ňou veľmi spokojný. Aj pani Mária Cesneková z DD a DSS v Horelici zháňala pre pána Koptáka tento hudobný nástroj, no jeho cena sa v obchodoch pohybuje veľmi vysoko, až okolo 30 tisíc a viac. Za veľmi výhodných podmienok mu heligónku zo svojej zbierky poskytol Milan Rucek z Čadce- Milošovej. Aj o jeho zberateľskej vášni ste si mohli prečítať v našich novinách.
Má dovedna 40 heligóniek. “Kto hrával na heligónke, vie, aký je to pocit, keď ju po dlhom čase môže opäť chytiť do rúk. Mám dobrý pocit z toho, že jedna z mojej zbierky bude znieť v domove dôchodcov v Horelici. Pán Kopták s ňou bude obšťastňovať nielen seba, ale aj ostatných obyvateľov domova a čas im bude krajšie ubiehať,” hovorí Milan Rucek. A veru, aj počas našej návštevy začal na nej Matej Kopták preberať. “Šuhaju, šuhaju, doma ťa čakajú, štyri kone vrané, štyri kone vrané, obroku nemajú...,” nôtil spolu so svojou novou spoločníčkou. Vraj sa už aj prihlásili niektorí spolubývajúci, čo vedia hrať, že by ju radi oprobovať. „Požičiam im ju, čoby nie, veď sme kamaráti,” zasmial sa Matej Kopták.
