V 50. rokoch boli zoštátnené súkromným osobám spoločných lesomajiteľov. Od roku 1992 si ich v rámci reštitúcie žiada takmer 600 právoplatných majiteľov, ktorí sú členmi združenia. Ide o 43 pozemkov, ktoré od roku 1996 vlastnilo tamojšie Jednotné roľnícke družstvo. Žiadosť na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti bola podaná v roku 1992 a akceptoval ju OÚ OPPLH, Okresný kataster SPF a povinné osoby Lesy SR, OZ Čadca a Poľnohospodárske družstvo Zborov nad Bystricou so sídlom v Krásne nad Kysucou. „S oboma povinnými osobami boli spísané dohody a zmluvy o odovzdaní majetku v zmysle zákona. Odboru OPPLH bol odovzdaný zoznam oprávnených osôb, ako ukladal reštitučný zákon. V čase podania žiadosti neexistovalo žiadne Poľnohospodárske podielnícke družstvo (PPD).
Dohoda o vydaní majetku bola spísaná s Poľnohospodárskym družstvom v Krásne nad Kysucou. Pre vydanie pozemkov sa museli zhotoviť geometrické plány a tak v roku 1998 nám kataster nehnuteľností vypracoval identifikáciu parciel pre reštitučné nároky a v identifikácii je vedená povinná osoba Agro - družstvo Krásno nad Kysucou, ktoré existuje dodnes,” hovorí Milan Stehel, predseda ZMLP v Krásne nad Kysucou. Podľa jeho slov bol v obci v roku 1998 uskutočnený ROEP, po ktorom sa záhadne objavilo PPD v registri E - KN v katastri nehnuteľností. Komisia ROEP, ako aj PPD, mali znalosť o tom, že na bývalé majetky Urbariátu Krásno nad Kysucou bol uplatnený reštitučný nárok v roku 1992. „Ako je možné, že tieto nárokované nehnuteľnosti boli zapísané do registra ako parcely subregistra EKN do listu vlastníctva č. 3602 na PPD Krásno a užívateľov lesných pozemkov Lesy SR,” pýta sa M. Stehel a s ním aj členovia ZMLP. Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a do dňa účinnosti zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného.
Vedenie PPD tento zákon porušilo. Vedenie PPD súhlasilo s reštitúciou podľa rozhodnutí pozemkového úradu s tým, že sa nebude odvolávať na Krajský súd v Žiline. Keď však prišlo na odpredané pozemky tretím osobám, vedenie družstva podalo sériu odvolaní na Krajský súd v Žiline. Členovia ZMLP sa domnievajú, že chce takto spochybniť reštitučné nároky pôvodných majiteľov. Spor sa dostal až na Najvyšší súd SR. Ten zrušil rozsudky Krajského súdu a vec vrátil na opätovné konanie Obvodnému pozemkovému úradu v Čadci. Ten opäť vydal rozhodnutia v prospech členov ZMLP v Krásne nad Kysucou. Voči týmto rozhodnutiam sa však Poľnohospodárske podielnícke družstvo opäť odvolalo a celý spor bude predmetom ďalšieho súdneho konania. „Sme presvedčení, že spomínané nehnuteľnosti, ktoré nám boli odobraté podľa zákona SNR v 50. rokoch bez akejkoľvek náhrady nám budú do vlastníctva znova vrátené v celosti a nebudú slúžiť na špekulatívne účely súkromným osobám, na vlastné obohatenie, čo považujeme za nemorálne.” dodáva Milan Stehel, predseda Združenia majiteľov lesov a pasienkov v Krásne nad Kysucou.
