Pri súčasnej ekonomickej situácii mnohých rodín prítomnosť takýchto obchodov vidia mnohí ako spásu. Oblečú seba aj deti za pár korún. Tak ako každá, aj táto minca má dve strany.
„Textilné výrobky obsahujú rozličné chemikálie a farbivá, ktoré sa používajú pri ich úprave, aby mali lepšie vlastnosti, najmä boli vizuálne atraktívnejšie. Na farbenie sa v 90 percentách používajú azofarbivá. Ak sa cez pokožku dostanú do tela a predovšetkým u detí oblizovaním cez sliny do tráviaceho traktu, prebiehajú reakcie, ktoré ich rozložia na škodlivé aromatické amíny – arylamíny a tie sú karcinogénne, môžu vyvolať rakovinu. Preto Európska únia vydala smernicu, podľa ktorej všetky textilné výrobky, aj kožené a kožušinové, nesmú obsahovať tieto látky vo väčšom množstve ako 30 miligramov na kilogram,“ hovorí Matej Pollák, námestník riaditeľa Výskumného ústavu textilnej chémie – Chemitex Žilina. Pri skúškach však boli tieto hodnoty niekoľkonásobne prekročené. V kilograme textílií sa nachádzalo aj 300 miligramov.
Okrem azofarbív sa môžu v textilných výrobkoch vyskytovať aj ťažké kovy a iné toxické látky, ktoré sú karcinogénne. Človeku nemusia uškodiť bezprostredne. Ukladajú sa v orgánoch a po rokoch môžu vyvolať komplikácie. Ľudia často ani netušia, že také látky dostali do tela. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo vlani vyhlášku č. 635, podľa ktorej textilné výrobky, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou, nesmú obsahovať škodlivé látky – formaldehyd, pentachlór fenol a mali by byť stálofarebné.
Aj napriek týmto opatreniam je na trhu drvivá väčšina takýchto výrobkov. Spotrebiteľ si pri bežnom nákupe jednoducho nemôže byť istý, že výrobok, ktorý si kúpil, nepoškodí jeho zdravie. Spotrebiteľská agentúra vlani robila prieskum výrobkov. V obchodoch s ázijským tovarom nevyhovovalo 70, v obchodných reťazcoch, do ktorých často vkladáme nádeje na kvalitu, dokonca viac ako 50 percent textilných výrobkov. Kontrolu v obchodnej sieti vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán trhového dohľadu.
Samozrejme, že nemôže byť pri každom našom nákupe, preto je na zákazníkovi, aby chránil svoje zdravie. Má sa pýtať či má výrobok certifikát a predávajúci by mu ho mal ukázať.
Je pravdou, že mnohí ľudia, ak chcú byť oblečení čisto, zaujímavo a nie draho, nakupujú v týchto obchodoch často. Oblečenie nestojí veľa ich peňaženku, ale v budúcnosti by naň mohli doplatiť poškodeným zdravím.