Keď ste sa s niekým chceli dohodnúť, museli ste to urobiť napevno alebo ho pri zmene termínu zastihnúť doma či v práci na pevnej linke. Nemohli ste si z obchodu mobilom overiť, či máte domov kúpiť tej múky kilo alebo dve. Ak ste zabudli, museli ste sa vrátiť. A to tiež nejaký čas trvalo. Ak ste cestovali hoci do Bratislavy, cestu ste si plánovali na celý deň. Jazda netrvala necelé dve hodiny ako dnes. Dnes si môžete, ak sa vám zažiada, zaskočiť do hlavného mesta hoci na kávu a nikto to ani nezbadá.
Stretnutia odvoláte mobilom alebo mailom, nepotrebujete nabaliť rezne do cesty, rýchlo zhltnete niečo na benzínke, ktorých je po ceste neúrekom. A doma máme tiež niekoľko šetričov času. Automatická pračka vyperie bez nás, žehličky už po bielizni kĺžu takmer samé. Mraziaky schovajú zvyšky a polotovary, takže variť nemusíme tak často a mikrovlnky ich zas rozmrazia prihrejú , že ani nestačíme napočítať do sto. Nemusíme si chodiť kupovať noviny a časopisy, všetko, čo chceme vedieť, nájdeme na webe. Vtedy, kedy sa nám zachce. Zo sveta sa stala jedna veľká obec, v ktorej máme všade blízko. No jedno mi aj tak nejde do hlavy. Kde je ten ušetrený čas? Veď stíhame oveľa menej ako voľakedy. A možno to bude tým, že ak nejakú hodinku ušetríme, využijeme ju nie na relax, ale na plnenie ďalších povinností. Takže sme to, čo nám malo pomáhať, obrátili vlastne proti sebe.
