Na príjmovú ambulanciu ich privážali v pondelok 24. júla postupne od večera až do noci. „Vracali, mali bolesti brucha, hnačky. Keďže sme zistili príznaky dehydratácie, zavodňovali sme ich a dali infúzie. Niektorým vystúpili teploty, zhruba po troch dňoch bol ich stav stabilizovaný.
Zatiaľ sa nepotvrdila u nich infekčná príčina zažívacích ťažkostí, zrejme išlo o vírus,“ uviedla pre naše noviny primárka detského oddelenia nemocnice s poliklinikou v Čadci MUDr. Jana Budayová. „Síce sme si prázdniny predstavovali inak, teraz je nám už dobre. Aj preto, že nás nič nebolí,“ povedali nám malí „rekreanti“, ktorí prišli do Starej Bystrice na týždňový pobyt. Ten im každoročne organizuje Hnutie kresťanských spoločenstiev detí eRko. Spomínajú, že v ten deň jedli na obed hríbovú polievku so zeleninou a dukátové buchtičky s krémom. Riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva nám minulý štvrtok povedal, že pri epidémii hnačky v detskom tábore v Starej Bystrici ochorelo zo štyridsaťtri detí šestnásť, pričom deväť z nich hospitalizovali v nemocnici.
Osem v Čadci, jedno v Žiline. Z obslužného personálu ochorela presne polovica, t.j. šesť osôb. Koncom týždňa ešte nebol identifikovaný pôvodca nákazy a neboli ani známe cesty prenosu tohto ochorenia. Ako uviedol J. Pokorný, leto je typickým sezónnym obdobím pre výskyt hnačkových ochorení. Dá sa im predchádzať tým, že sa človek vyvaruje konzumácie tepelne nespracovaných jedál, ktoré sú vysoko rizikové kvôli možnosti množenia sa baktérií a vírusov. Pokiaľ sa nedodrží chladiaci reťazec ich bezpečného uskladnenia, pri súčasných teplotách dôjde prakticky k okamžitému množeniu sa choroboplodných zárodkov. Kým osem detí skončilo v nemocnici, ďalších zhruba dvadsať, bolo v tábore v Starej Bystrici v „karanténe“. Koncom týždňa už situácia bola lepšia a malých pacientov z nemocnice prepustili.
Tábor si však príliš neužili, pretože išlo len o týždňový pobyt a v sobotu sa už vracali späť do svojich domovov. Ako nám povedali, na tento, ktorý okrem dvoch dňoch celý strávili v „špitáli“, len tak skoro nezabudnú.
Autor: I. Hažíková
