Keď prišla do redakcie, bola bezradná a mala neskutočný pocit krivdy. Keď vám opíšeme, čo sa jej v spomínaný deň stalo, určite sa nebudete čudovať. A to žijeme v dobe, keď by mal byť zákazník vo všeobecnej úcte a vážnosti.
Navštívila nemenované čadčianske krajčírstvo v centre mesta. Po týždni si išla vybrať nohavice, ktoré si tam nechala skrátiť. A za ktoré vopred zaplatila sedemdesiat korún. Na dverách bolo napísané, že „dnes“ je zatvorené a takto sa to opakovalo tri dni. Po troch dňoch tam nebol už ani oznam, len číslo, na ktoré bolo možné volať v prípade nutnosti. A tak pani Zuzana zavolala s tým, že čaká pred dverami krajčírstva a chcela by si vybrať nohavice. Majiteľka bola očividne rozladená a povedala jej, že príde, ak sú jej nohavice prednejšie ako zdravie iných ľudí. „Pani podnikateľka prišla nakoniec do piatich minút.
Odomkla dvere a oplzlo mi nadávala. Vzápätí vyhodila nohavice na chodbu a mňa sotila za nimi. So slovami, vypadni z môjho pozemku, ty k...“. Zohla som sa na zem pre nohavice a ona ma opäť sotila. Odprevádzala ma s nadávkami až von z budovy, kde som zavolala mestskú políciu,“ spomína si na nepríjemnú udalosť pani Zuzana. Mestskí policajti však boli bezradní, takisto ako ona. Neexistoval totiž svedok, ktorý by jej mohol dosvedčiť, čo sa skutočne stalo.
Podľa slov zákazníčky, všetky oplzlosti, ktorými ju počastovala majiteľka krajčírstva, radšej ani nespomína. Stíchla až po príchode policajtov. „Ani nedokážem vypovedať o tom, akú bolesť som cítila po tom incidente, ktorý som ani v najmenšom nevyvolala. U nás sú ešte služby na nízkej úrovni, v tomto prípade dokonca pod ľudskú úroveň. To sme dopadli,“ dodáva. Krajčírka jej ešte stihla šplechnúť do tváre dve otázky, pri ktorých by ste zrejme onemeli aj vy: „Ty krava, čo máš obidve ruky ľavé, keď si nevieš sama skrátiť nohavice? A vieš, čo môžem urobiť s tými tvojimi sedemdesiatimi korunami“...
