„Potvrdzuje to aj prax. Zvlášť u tých, ktorí sú citliví na klimatické zmeny, tzv. meteorosenzitívnych ľudí. Odolnosť je znížená zvlášť u ľudí s oslabeným organizmom, napríklad ktorí trpia srdcovocievnymi ťažkosťami, vysokým krvným tlakom, starších ľudí a detí.
Vo svojej praxi sa v týchto dňoch stretávam s ťažkosťami psychického rázu a to nielen u chorých. Majú výrazné pocity únavy, vyčerpania, malátnosti, čiastočne trpia poruchami spánku, ospalosťou v priebehu dňa. Majú zníženú pracovnú a psychickú výkonnosť,“ pokračuje I. Zbojan. Podľa neho zvlášť ohrození sú ľudia v profesiách, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť, napríklad vodiči, stavbári, montéri či rušňovodiči. Celkové vyčerpanie organizmu v priebehu dňa sa môže prejaviť nielen útlmom, ale aj podráždenosťou, zmenou nálad. Dôsledkom bývajú častejšie hádky, konflikty a nedorozumenia.
„Pokiaľ je človek v pokoji, dodržiava pitný režim a ďalšie opatrenia, je situácia pomerne znesiteľná. U nás neexistuje takzvaná poobedňajšia siesta, ako je to v krajinách subtrópov, chýbajú prestávky v práci, čas na oddych. Organizmus potom citlivo reaguje na preťaženie, nedostatok odpočinku. K tomu sa pridružuje zaháňanie únavy kávou, alkoholom, cigaretami, po ktorých rýchlo nastupuje útlm, ktorý sa znovu zaháňa tým istým spôsobom. A tak začína začarovaný kruh. Životospráva, dostatok spánku, prestávky v činnosti a ich striedanie, je dôležitým podporným faktorom pre udržanie si duševnej rovnováhy a výkonnosti. U ľudí s výraznými ťažkosťami netreba váhať s návštevou lekára,“ dodáva špecialista.
Autor: I. Hažíková